Podľa mňa to pramení v našej minulosti. Nebudem tu rozprávať oSlovanoch, ani o Svätoplukovi a dokonca ani o neskoršejRakúsko-Uhorskej monarchii. Niektorí by ma mohli napadnúť, že somneznalá histórie.
Ako národ sme ustrašení. Neodvážime savyjadriť svoj nesúhlas s vládnou garnitúrou, aj keď sme nanajvýšnespokojní. Zriedkavo vychádzame do ulíc a dokonca z pohľaduzahraničia, Nežná Revolúcia prebehla v Prahe, nikde inde. O Slovenskusa veľa nerozpráva. Preto sme sa toľko bili za samostatnosť Slovenska.Z pocitu menejcennosti sme cítili potrebu ukázať akí sme "veľkí" a"silní". Hm, posúďte sami, či sa podarilo.
Akonáhle sa niektovyjadrí v zmysle porovnávania (aj keď ironického, ale nie každýchápe...) alebo preukáže informácie z prvej ruky, ohlásia sa okamžitenegatívne hlasy. Niekedy sa čudujem, či tí ľudia nepracujú a čakajú lenna vhodnú príležitosť, kedy otvoriť diskusiu plnú nenávisti a zloby.
Odkedysom v zahraničí, otvorili sa mi oči. Nechcem kydať do vlastnéhohniezda, ale nedokážem si v tom zabrániť. Samozrejme vopred upozorňujemvýnimky, že nerozprávam o nich! Stačí sa ísť pozrieť na niektoréstránky alebo si prečítať reakcie na určité správy (hlavne na atlase).Nikdy som si nemyslela, že Slováci sú natoľko xenofóbni, rasistickí aantisemiti. Nikdy som si nemyslela, že veria bludom o Židoch, ktoré sazačali rozprávať ešte pred druhou svetovou vojnou a holokaustom(rozprávam o spisoch Sionu). Nikdy som si nemyslela, že sú natoľkoproti homosexuálom. Stačí napísať článok ničím neodsudzujúcihomosexuálov a je oheň na streche. A aké sú postoje voči obyvateľom, ktorí majú tmavú pleť na Slovensku?
Na záver len toľko:
Akceptujem iný názor, ak je vyslovený inteligentne a bez urážok.
Akceptujem akúkoľvek kritiku, ak je vecná.
Ak nepoznáte život toho druhého, tak neurážajte a nevymýšľajte "báchorky".
A teraz do toho! Už vidím vaše ohlasy...
