Rozhodnutie nebolo ľahké. Keď sa mi v tom čase môj budúci manželzdôveril, že by chcel so mnou žiť, odvetila som: "Me too." Základyfrancúzštiny mi od ukončenia strednej školy vyfrčali z hlavy. Našťastieangličtina bola vždy mojou silnou stránkou.
Alainpracuje v medzinárodnej firme. Skrátka na Slovensko prišiel, aby sapostaral o obnovenie vybavenia kontrolnej veže na letisku v Bratislave.Cestovanie po svete bolo a je súčasťou jeho práce. Práve vďaka tejtopráci väčšina jeho kolegov majú manželky alebo priateľky z každého kútasveta. Vedeli sme teda, kde hľadať rady a informácie. Úlohu nám uľahčilaj fakt, že Slovensko bolo čerstvým členom Európskej únie. Vybavovanievíz teda nehrozilo.
Keď som moje rozhodnutie oznámilarodičom, pochopili. Vždy chceli dobro svojich detí a videli, že sombola nesmierne šťastná. Nebála som sa. Mala by som sa, ale niekde vovnútri svojho srdca som tušila, že je to ten pravý. Osud jenevyspytateľný.
Prvá cesta lietadlom nebol najpríjemnejšia.Turbulencie riadne vytriasli môj žalúdok. Na mojej prvej oficiálnejfotke zo života v Paríži teda vyzerám otras(e)ne...
Hneďna druhý deň som mala zápis na kurz francúzštiny na Sorbonne. V metre ana ulici som sa poslušne držala Alainovej ruky. Nepoznala som ulice,obzerala som sa na každú stranu ako stratené dieťa. Nič somnespoznávala. Všade bolo príliš veľa ľudí. Čakal ma test a pohovor vofrancúzštine. Obstála som na élémentaire I. Čiže vyššie ako úplnydebutant. Niečo mi v tej mojej makovičke predsa len zostalo. Nástup naSorbonne bol o 3 týždne. Čas na adaptáciu a spoznávanie mesta. Alain sivzal dovolenku, aby mohol byť so mnou. Dosť mi to zo začiatku pomohlo.
Postupnesom sa naučila poznávať štvrte, linky metra, obchody a bola som nútenározprávať viac a viac francúzsky. Keď sa totiž opýtate niekoho na uliciniečo po anglicky, väčšinou vám nerozumie. V obchode nanajvýš vybľabocúpár nesúvislých viet. Hm, prestávalo ma baviť opakovať jedno slovotrikrát. A francúzsky prízvuk v angličtine som ešte nepochytila...
Prváhodina francúzštiny nadišla. Zišli sme sa viacero národností. Americká,anglická, kórejská, japonská, švédska. Po Slovákoch alebo Čechoch anichýru ani slychu. Tým lepšie. Bola som odkázaná na cudzí jazyk.Predstaviť sa a povedať čosi o sebe som zvládla. Neskôr prišlipravidlá, pravopis, skloňovanie. A členy. Tie nešťastné členy. Čo je vslovenčine mužský rod, je vo francúzštine väčšinou ženský a naopak.Fonetika ma zo začiatku rozčuľovala. Najväčší problém mi robilofrancúzske "u".
Pokračovanie čoskoro...
