Už pri zostupe do metra pohyblivými schodmi si všimnete nápisy"Držte sa vpravo." To je pre tých, ktorí sú pomalší ako ostatní.Jednoduché pravidlo premávky. Život by bol však hneď krajší, ak by horešpektovala väčšina. Ľudí akoby priťahovala ľavá strana. Kurizujúcichlapík sa veľkodušne oprie a objasňuje svojej milej záhady najnovšiehomodelu mobilného telefónu. Ak sa ponáhľate, jednoducho ho musítepožiadať, aby sa uhol. Hodí na vás nevrlý pohľad a niečo zamrmle.Určite vám to zlepší náladu.
Slečna stojaca tesne pred turniketomsa prehrabáva vo svojej obrovskej kabelke. Pravdepodobne niekdezapotrošila svoju kartu Orange, ImagineR alebo Navigo. Prekáža, ale jejto nevadí. Veď ostatní počkajú.
Pri čakaní na metro sa nanástupišti snažím vždy dodržať určitú vzdialenosť od okraja. Nechcemskončiť v nemocnici. Akonáhle sa však z tunela vynorí bielozelená hlavaprvého vagóna, postaví sa niekto pred vás. Takmer vás odstrčí. Postavímsa na stranu, aby som nechala ľudí vystúpiť. Tvorím však časť menšiny.Väčšina sa už do metra predrala predo mnou. Snažiaci sa pretlačiťpomedzi vystupujúcich ľudí.
Keď som už vo vnútri, mohla bysom si vydýchnuť, ale... Čím viac sa blížim k výstupnej stanici, týmviac ľudí nastupuje. Osoby sediace na sklápacích sedadlách by sa mali"v prípade tlačenice" postaviť. Je pekné to vycapiť v interiéry metraako oznam. Otázkou je, kto to rešpektuje. A tak stojím pritlačená okolená slečny zaujímajúcej sa akosi príliš o svoj IPod. Snažím sanevytlačiť sklo dverí na opačnú stranu a zároveň odstrkovať chalana,ktorý sa chrbtom na mňa tlačí. Asi si nevšimol, že za ním niekto stojí.Metro prudko zabrdzí. Auuuuu. Nasrdene vykríknem. Pani vedľa mi stúpilana nohu. A musím povedať, že anorexiou netrpí. Mala som si dnes obuťkanady. Ospravedlnenia sa nedočkám.
Na jednej zo zastávoksa uvoľní sedadlo. Vidím chlapíka a elegantnú pani náhliť sa k miestu.Pred cieľom sa na seba pozrú. Pani zarazene kývne hlavou a... Chlap sisadne. Nikdy doteraz som nič podobné nevidela. Šokovaná žena nechalamiesto chlapovi.
Neďaleko zaberá tri miesta rozvalenýpočerný adolescent. Vyložil si nohy na sedadlo oproti a vedľa položilsvoju tašku. Celý vagón si môže vypočuť jeho obľúbenú hudbu,nakoľko ju má pustenú nahlas zo svojho mobilného prehrávača. Bude tonejakou náhodou, ale tieto indivíduá majú stále rovnaký look. Značkovébotasky, široké bavlnené tepláky, široká bunda s kapucňou a na krkunejaká tá reťaz. Karikatúry raperov.
Postaršia pani naberieodvahu a vyberie sa ku kritickému bodu. Mladík na ňu škaredo zazrie,urobí grimasu, pokrúti hlavou a uvoľní jej miesto. Hm, milé...
Medzitýmsa metro trošku uvoľnilo. Dokonca natoľko, že chlap vedľa mňa si môžeodpľuť. Našťastie vystupujem na nasledujúcej zastávke. Ak sa mi topodarí. Po troch "pardon" sa predsa len vysúkam von. Spolucestujúci sa neunúvajú vystúpiť, aby uvoľnili cestu. A tonehovorím o tých, ktorí sa už tlačia do vnútra.
Normálny boj s realitou. A cestou z práce ma čaká niečo podobné.
