V poslednom case sa strajky mnozili na linkach RER, teda chudaci ludia, ktori dochadzaju do Pariza z predmesti. V ten den vsak strajk nebol hlaseny. Nechcelo sa mi vypytovat okolostojacich nasrdenych spolucestujucich, ci nieco hlasili. Aj tak som si bola ista, ze s urcitostou nic nehlasili. Na 90% su totiz cestujuci vzdy upozorneni medzi poslednymi...
Tak som cakala dobrych 15 minut, kym sa nastupiste postupne este viac zaplnalo. Ked doslo konecne metro, vzdala som nastup v zlomku sekundy. Ludia boli na sebe namackani a nevyzerali prave najspokojnejsie... Riskla som to pri druhom. Ocitla som sa pri dverach. Na stanici Chatêlet, ktora je inac prestupnou stanicou pre znacne mnozstvo liniek metra a RER, som musela chtiac-nechtiac vystupit, aby som umoznila ostatnym dostat sa von. Zasluzila som si odmerane pohlady ludi stojacich na nastupisti. Ako som si dovolila vystupit?! A navyse postavit sa pred nich?! (akoby bola ina moznost...)
Ocitla som sa medzi chlapikom, ktory neustale prekladal tazky (viem to, lebo mi ho postavil na nohu)kufrik z ruk na podlahu a spat a mladou cernoskou, ktora namiesto, aby sa drzala, spoliehala sa na moje silne narucie (pritom bola blizsie k tyci ako ja). Na jednej zo stanic sa ludia zacali rozculovat na zenu, ktora drzala za ruku asi 3 rocne dieta a snazila sa nastupit. "Nevidite aka ja situacia?! Cestovat v takych podmienkach je pre dieta nebezpecne!"
Zacinala som mat problemy s dychanim. Potila som sa ako somar, oblecenie sa na mna lepilo a musela som dvihat hlavu, aby som mala pristup k trosku cerstvejsiemu vzduchu.
Konecne prisla moja stanica. Ludia sa hrnuli von. Len chalan, ktory stal predo mnou nie a nie sa pohnut. Po tretom "Pardon" sa neochotne posunul a zarucal na mna: "Kde sa mam asi tak uhnut?!"
"Stacilo by vystupit..."
"Zavri hubu!"
Super! Den sa dobre zacal!
V praci som sa dozvedela, ze dovodom mojho prijemneho ranneho cestovania a neskoreho prichodu do prace bol vodic RER A, na ktoreho zautocili traja chlapici. Ocitol sa v nemocnici a tak zo solidarity, zrusili vsetky spoje na RER A. Mimochodom najvytazenejsej linky.
Vecer ma cakal koncert Iron Maiden. Co sa toho tyka, koncert bol perfektny! Len problem, ze nejaky debil sa rozhodol zbavit sa pohara s pivom (nastastie plastovym) hodenim ho do davu. Tak som sa ocitla na polovicu premocena od piva. Musim potvrdit, ze po prvykrat som mala moznost si overit fakt, ze je to dobry fixater na vlasty. Smrdela som ako ten najvacsi pijan. Pred navratom domov ma cakala opat cesta metrom. A to si viete predstavit dav po koncerte, ktory caka na tu istu linku ako vy!
Alain na mna len opatrne pokukoval: "Ca va?"
"Ca va, ça va. Akurat mam niekedy chut odtial vypadnut. Mam vsetkeho plne zuby. Davu ludi, ktory sa sprava ako zvierata, egoistov, horucavy. Vsetkeho! Najradsej by som odisla niekam inam. Len otazkou je, ci by to tam bolo lepsie..."
