Rozoslala som svoj životopis týmto spomínaným firmám a ostávalo lenčakať. Po sklamaniach z doterajšieho ignorovania môjho životopisufirmami, na ktorých inzeráty som odpovedala alebo po čítaní stále týchistých negatívnych odpovedí, prišiel zlom. V rámci jedného týždňasa mi ozvali 4 firmy. Pozývali ma na pohovor. Jedna z firiem bolapríliš ďaleko od Paríža. Cesta do práce by mi hromadnou dopravou trvalaviac ako 2 hodiny. Odmietla som. Na tie ostatné som sa na jednej stranetešila, na druhej strane som mala strach. Sú otázky, ktoré na Slovenskunemusíte klásť a vo Francúzsku sú "povinné". Rýchlo som prišla na toktoré.
Obliekla som sa slušne, pripravila som si v hlave pár odpovedína typické otázky, preštudovala som si informácie o firmách nainternete a vrhla som sa do jamy levovej.
Prvá firma bolakabinet architektúry medzinárodne známy. Medzi iným, tento kabinetvypracoval návrh budovy Európskeho parlamentu. Pohovor bol v angličtinea vo francúzštine (samozrejme). Atmosféra medzi pracujúcimi sa mipáčila. Boli tam väčšinou mladí ľudia. Keď som si však pri odchodeuvedomila, že bolo 18:00 preč a oni boli stále v práci... Plat nebolzlý, ale... Bez preplatenia stravného a dopravy.
Druhá firmabola zastupiteľom značkovej optiky. Na pohovor sa dovalili tri kráskyako vystrihnuté z módnych časopisov. Necítila som sa absolútne vosvojej koži. Hľadali "vzácnu perlu" medzi kandidátmi, ale za nízkyplat. Negatívna odpoveď by ma len a len potešila.
Tretia firmaexistuje už od roku 1920 a pracuje na medzinárodnej scéne. Dalo by sapovedať, že donedávna patrili pod Ministerstvo obrany, neskôr bolisprivatizovaní. Vedúca personálneho bola veľmi sympatická. Všetko mivysvetlila. Bola neuveriteľne uveličená, keď sa dopočula, že som voFrancúzsku len 2 roky. "Rozprávate vynikajúco po francúzsky."Kompliment vždy dobre padne! Plat priemerný, ale na prvý platvynikajúci. Navyše, keď si vezmeme, že je na 14 mesiacov + partipáciana zisku podniku + dividendy z akcií + stravné lístky + 50% dopravypreplatené. Po pohovore ma zaviedla k asistentke riaditeľa, ktorá mapreviedla po podniku a predstavila ma dievčatám. Nemusela som veľmihádať, aby som vedela, že som sa im zapáčila. Ostávalo čakať.
Kabinetarchitektúry mi poslal negatívnu odpoveď poštou o 2 dni, rovnakospravila "módna optická firma". Z tretej firmy mi telefonovala vedúcapersonálneho, aby mi oznámila, že som bola prijatá. Moja spokojnosťnemala konca-kraja. Presne v to som dúfala.
A to aninespomínam, že mám pružný pracovný čas a pracujem len 35 hodíntýždenne. Ročne mám nárok na 25 dní dovolenky + 2 dni RTT (récupérationde temps du travail) + raz do mesiaca pol dňa za nadčasy. Jednoducho naprvú prácu som mala šťastie.
Mimochodom, čo ma prekvapilo na pohovoroch:
Otázkuo plate a preplatení stravného a dopravného musíte položiť vy. Lenzriedka s tým príde človek zo strany firmy. Na Slovensku vám väčšinoutieto informácie predložia priamo a otvorene ako na tácke.
Pracovné skúsenosti zo zahraničia vo Francúzsku nerešpektujú (teda ak nie ste Francúz). Akoby ste nikdy v živote nepracovali...
Ačo je dôležité, treba byť zvedavý! Pýtať sa, aj keď všetko viete apoznáte. Položiť akúkoľvek otázku (len nie úplne idiotskú) a ukázaťzáujem.
Takže to bol záver mojich peripetií s hľadaním práce. Užviac ako 3 mesiace pracujem v danej firme. Som spokojná s pracovnouatmosférou aj výhodami. Akurát šéfka má ťažký charakter, ale človek sizvykne na všetko. Aj na slučku...
