Objavili sme to miestecko uplne nahodou. Vola sa to Vélo et Chocolat http://www.parisist.com/archives/2005/08/26/velo_chocolat.php ide vlastne o obchod a opravovnu bicyklov, kde majitel zariadil maly barik a ponuka horucu cokoladu, domace kolace a omelety. Vsetko bio. Dokonca tam najdete aj bio dzusy alebo pivo. Cokolada je super. Maju rozne prichute a najvacsiu radost som mala, ked sme natrafili na ponuku dna Cokolada s kvetom pomaranca.
Mmmmmmmmmmmmmmmmmm...
Kupili sme teda dva velke horuce cokolady "à emporter" a usadili sa na lavicke. Postupne sme usrkavali z lahodnej sladkosti a sledovali ako holubie samceky balili samicky. Dokazala by som sa na to divat cele hodiny. Nafuknu sa takmer na dvojnasobnu velkost a tancuju okolo. Samicka sa tvari akoby nic. A vo chvili, ked mate pocit, ze na nu skoci priamo tam nedostojne pred ocami verejnosti, brutalne vyleti a utecie mu. Samcek sa chvilu poobzera a uz sa toci okolo dalsej...
Cestou do kina s naplnenym zaludkom a chutou pomaranca na jazyku sa ku mne Alain otoci: "Mam pocit, ze prsi. Nieco na mna kvaplo."
Obratim hlavu k oblohe, na ktorej sa provokativne usmieva rozziarene slnko a odvetim mu:
"To na nas Boh pluje!"
"Povedal by som, ze mu dosli sliny..."
"Mozno sa na teba vycikal vtacik."
"Mysliiiiiiiiiiiiis?"
Chvilu sa na neho vazne zapozeram a vybuchnem:
"Srandujem."
Po filme sme si uzili jarnu atmosferu prechodom cez park Buttes-Chaumont a zavrsili den dobrou vecerou.
Zboznujem jar!
