Nemam vam preco objasnovat priciny, pre ktore som chcela mat obcianstvo mojho manzela a mojej adoptivnej krajiny, napriek tomu par poznamok :
Moj manzel chodi na kurz slovenciny. Je Francuz, ale rozhodol sa naucit nas jazyk. Z lasky ku mne, k mojej rodine, k mojej krajine.
Sme clenmi asociacie pre Slovakov vo Francuzsku. Moje okolie oboznamujem s historiou Slovenska, so slovenskou literaturou. Kupujem knihy slovenskych autorov prelozene do francuzstiny a davam ich citat manzelovi a svojej francuzskej rodine. Zastavam sa Slovakov, ked sa okolo nich tvori skandal ako naposledy s hlasovanim za pomoc Grecku.
Manzelovi spoluziaci z kurzu slovenciny nikdy od svojich slovenskych manzeliek nepoculi rozpravat napr. o Janosikovi. Ja som manzelovi dokonca kupila film s anglickymi titulkami, aby lepsie spoznal nasho legendarneho zbojnika. Kupujeme ceske a slovenske filmy s titulkami. Manzel objavil vdaka mne krasu literatury Bohumila Hrabala alebo Ladislava Mnacka.
Akonahle sa objavi slovensky alebo cesky film v kine v Parizi, snazime si najst cas, aby sme si ho mohli pozriet.
V televizii pozerame takmer vsetky dokumentarne filmy, ktore sa tykaju Slovenska alebo vychodnej Europy.
Nik vam nedal pravo povazovat sa za lepsich Slovakov ako ja.
Z vasich slov je citit nenavist a opovrhovanie.
Mat rad svoju krajinu znamena vediet vnimat aj jej negativne stranky, nielen ospevovat jej krasy. Som kriticka voci Slovensku, ale aj voci Francuzsku. Len kritikou a odstranovanim chyb sa veci stavaju dokonalejsimi. Nie zatvaranim oci!
Rada by som vsak vedela, preco, ked mate tak radi Slovensko a ste taki zaryti Slovaci, sa na Slovensko nevratite?
Ja som zo Slovenska odisla za laskou, ktoru som stretla na Slovensku. Nechala som za sebou domov, rodinu, pracu.
A vy?
Prosim o vecne argumenty.
