Školenie v Cachan som začala aj kvôli poznámkam typu: "Aký jeekvivalent vášho diplomu vo Francúzsku?" Ťažko vysvetliť, že ekvivalentneexistuje. Je len a len na zamestnávateľovi, či daný diplom akceptujealebo nie. Dokonca mám na to papier z parížskeho rektorátu. Navyše pracovné skúsenosti, ktoré so sebou prinášate z rodnej krajiny,vo Francúzsku nestoja ani za groš. Jednoducho nemáte pracovnéskúsenosti vo Francúzsku! Na zbláznenie.
Okrem toho, že som tohodosť pochytila, aspoň čo sa týka slovnej zásoby v oblasti ekonomiky,prišla som aj na niečo iné. A to, že nie každý pozná históriu druhejsvetovej vojny a holokaustu. Keď som počas prestávok čítala knihu "Smrťje moje remeslo" od Roberta Merla, ktorá je fiktickou biografioukomandanta Osvienčinu, argentinský spolužiak sa ma opýtal: "Čo to stálečítaš?" V skratke som mu rozpovedala históriu knihy. Na slovo"Osvienčin" pozdvihol obočie: "Ako?"
"Osvienčin!"
"Hmmmm?"
"Koncentračný tábor v Poľsku."
"Ahaaaaa."
Bolopre mňa nepredstaviteľné, že niekto nepozná Osvienčin. Navyše, keď saväčšina nacistických zločincov uchýlila do Latinskej Ameriky...
Ohľadomrozdielu medzi východnou a centrálnou Európou som sa takmer pohádala srumunskou spolužiačkou. Mimochodom ženskou, ktorá žije vo Francúzskuviac ako 3 roky a nevie, že táto krajina je jednou z veľmocíatómovej energie. Išlo o fiktívny pohovor, pri ktorom mi malispolužiaci klásť otázky. Po uvedení môjho životopisu a postu, na ktorýsom akože apelovala, sa prihlásila:
"Ale ja potrebujem niekoho pre východnú Európu. Takže váš životopis ma nezaujíma."
S úsmevom som jej odpovedala: "Ale ja sa zaujímam o post komerčného manažéra pre centrálnu Európu."
"A aký je v tom rozdiel? Ja potrebujem niekoho pre Ukrajinu."
"Ukrajina je vo východnej Európe. Táto krajina ma nezaujíma, čo sa týkapráce. A v mojom životopise rozprávam o centrálnej Európe."
Taksme sa pochytili, že nás musela prerušiť profesorka s tým, že ajFrancúzi v tom majú bordel. A to nespomínam, že ma na jednej z hodínpoprosila, či by som jej mohla ukázať, kde je Slovensko na mape. Hm,Rumunka. A potom ešte dodatočná otázka: "A kde je Česká republika?"
Francúzia nielen oni by sa mali pozrieť poriadne na geografiu. Pretože nielen vtom je háčik. Oni ešte stále nepochopili, že Československo užneexistuje. Stalo sa mi, že keď som povedala, že som Slovenka, čakalama otázka:
"A to je kde? Československo mi niečo hovorí, ale Slovensko..."
Beznádejné prípady...
Po ukončení školenia som sa s nádejou vybrala na úradpráce zmeniť životopis, ktorý mali v evidencii. Po hodine čakania (onitotiž na mňa zabudli), si ma vzal na starosti starší chlapík s takoučerveňou v tvári, že som sa musela presviedčať, že neľúbi vypiť...
Prezrel si životopis.
"Hm, viacjazyčná obchodná asistentka. Jazyky anglický, slovenský, český, atď."
Vrhol na mňa pohľad. "A prečo neuvádzate francúzsky?"
"No, myslím, že je evidentné, že rozprávam po francúzsky. Životopis aj motivačný list sú napísané vo francúzštine."
"Onoto evidentné nie je. O obyvateľoch východnej Európy je totiž všeobecneznáme, že majú veľmi zlú úroveň francúzskeho jazyka."
Vzkypela mi žlč. "Neviem o akej národnosti rozprávate, ale Slováci a Češi sú veľmi nadaní na jazyky."
Stál si za svojím: " Zamestnávateľ nerobí rozdiely medzi národnosťami východnej Európy."
Poviem vám, že som z úradu odchádzala s tlakom minimálne 250.
Vrhlasom sa na hľadanie práce. Odpovedanie na inzeráty, odosielanieživotopisov. Rozposlala som ich minimálne 300 a nič. Buď žiadna alebonegatívna odpoveď. A potom prišiel zlom...
Pokračovanie nabudúce...
