Svadba našťastie bola len civilná, takže som sa vyhla kostolu arečneniu farára o niečom, o čom nemá ani potuchy. Ráno sme sa vybralivlakom na predmestie Paríža, do mestečka La Verrière, niekoľkokilometrov za Versailles. Ku známym to bolo dobrých pár metrov peši odstanice. Trošku som vymrzla, nakoľko som sa pripravila na horúci deň anevzala si sako. Ešteže mám pri sebe galantného Francúza...
Dorazilisme niečo pred desiatou. U známych už boli nasáčkovaní ich rodina apriatelia. Zoznámili sme sa, vymenili pár zdvorilostných viet. Ženíchbol už oblečený v obleku béžovej farby. Svedkom na sako pripliveľkú bielu ružu. Nevesta sa objavila najprv v domácom oblečení, neskôrv krásnej slonovinovej róbe s dlhou vlečkou a šálom. Aby jej nebolazima na ramená. Pozvaní dostali do ruky košíček s "ryžou" advojfarebnými srdiečkami. Biele a červené. Počasie bolo ako stvorené nasvadbu. Na mestský úrad sme sa vybrali peši.
Profesionálnehofotografa nebolo treba. Fotili všetci známi. Primátor začal privítanímprítomných, presvedčením sa, či sa jedná o správne osoby... Neskôrúradným tónom prečítal pár článkov zo zákona. Prišiel rad na podpisy,atď. Neoficiálny príhovor bol sympatický, akurát ma nahnevala časťtypu: prajem vám veľa detí, veď ich potrebujeme pre budúcnosť nášhomestečka... Akoby nebola matička Zem už dosť preľudnená...
Presunulisme sa do reštaurácie. V aute s chalanom, ktorého som poznala len zvidenia. Neskôr som si uvedomila, že je členom asociácie, ktorú kamarátzaložil. Mimochodom navštívil Bratislavu aj Slovenský raj, tak sme malio čom rozprávať. Vždy ma teší, keď Francúzi poznajú Slovensko.
Reštauráciabola v krásnom prostredí. Prepojená s rozkvitnutou záhradou adekoráciou v štýle starých vidieckych domov. Nasledovala časť: fotenie.Postávala som obďaleč a začínalo mi škvŕkať v bruchu. Netrvalo to dlho.Prípitok a chuťovky sme si dali na terase. Dobrý "kir" (šampanské sosirupom z čiernych ríbezlí) doplnené drobnými pizzovými aleboklobáskovými koláčikmi. Potom sme prešli do interiéru reštaurácie.
Prichádza časť: "Neslintajte prosím!"
Predjedláboli dve. Prvým bola špargľa v lístkovom cestíčku s penovou omáčkou.Druhým losos v omáčke z póru. To všetko doplnené bielym vínkom azeleným šalátom. Hlavné jedlo prišlo o niekoľko minút. Vynikajúci rezeň(na francúzsky spôsob, teda krvavý a neobalený) v omáčke zo zelenéhokorenia so zapekanými zemiakmi a paradajkou na provensálsky spôsob. Ktomu červené víno. Rad prichádza na syr. Môj naobľúbenejší je kozí syr,ale nechýbal tzv. modrý syr, camembert a ostatné silné smradľavésyry (presne ako mám rada). Zákuskom bola torta. Líšiaca sa od našichkrémových, maslových ťažkých zákuskov. Je zložená akoby z guliekplnených krémom (ako krémeše) a zaliatych karamelom. Ťažko sa krája,tak každý dostal niekoľko gúľ...
Výdatný obed sme zavŕšili kávou.Pred každým pozvaným bola krabička s dražé. Francúzska tradícia. Preupresnenie svadobný "obed" trval viac ako 5 hodín. Zakončili sme ho umladomanželov brioškou, ľahkými koláčikmi a čajom alebo kávou. Medzitýmsa diskusia rozvinula natoľko, že nie a nie skončiť. Našťastie smestihli posledný vlak do Paríža.
Svadba nebola tradičnýmklišé. "Hádzanie ryže" a biele šaty tam síce boli, ale dá sa povedať,že pomaly vychádzajú z módy.
