Kazdorocne na sviatok pride niekolko stoviek tisicov navstevnikov. Ci uz ochutnat speciality z jednotlivych regionov Francuzska alebo z inych casti sveta. Ci uz vypocut si koncert oblubeneho interpreta alebo zucastnit sa na politickych a socialne zameranych diskusiach.
My sme s Alainom profitovali zo sviatku dva dni.
V sobotu to bola priama ciara do stanku Kuby, kde sme si pochutnali na languste v kubanskej omacke a k tomu nesmel chybat pohar Mojita. Odtial sme pokracovali prehliadkou stankov. Osobne nas vzdy viac pritahuje Village du Monde, kde su zastupene rozne krajiny. A to od klasickych europskych ako Belgicko, Nemecko, cez Boliviou, Venezuelu, Maroko az po Togo. Zastavili sme sa pri stanku Irska a dali si z piva Kilkenny. Potom sme ochutnali cilsku specialitu « empenada ». Oblubene jedlo neboheho prezidenta Salvadora Allende. Vyzera to ako velky piroh upeceny na uhli plneny mletym masom zmiesanym s cibulou, ciernymi olivami a susenymi hrozienkami. Pochutka!
Mimochodom tento rok sa organizatori rozhodli byt trosku ekologickejsi a zaviedli tzv. Ecocup. Teda ste si za 1.50 EUR zakupili farebnu snurku na krk, na ktorej konci bol plasticky kruzok na vlozenie pohara. Potom stacilo za 1 EUR zakupit hruby plasticky pohar s logom Fête de l'Humanité. Do neho ste si mohli nechat capovat napoje. Tak sa znizil pocet zbytocne pouzitych a vyhodenych plastickych poharov. Bola sranda stretavat vsetkych tych ludi s poharom zavesenym na krku. A pred odchodom ste mohli pohare vratit a zaroven vam vratili 1 EUR. My sme si pohare nechali na pamiatku. ;)))
Pri prechode okolo stanku Korziky nas opat posteklili chutove bunky a s Alainom sme si rozdelili sendvic s korzickou klobasou “figatelle”.
Sviatok ludskosti je aj miestom stretnuti. Nam sa podarilo natrafit na nasu kamaratku z Ruska, ktora si urobila vikend s priatelom v Parizi. Takmer mi oci vypadli, ked som ju zbadala v dave.
A pre niektorych aj miestom nalezov. Nasla som na zemi 20 EUR ;)))
Vecer sme si pozreli vystavu fotografii zameranu na vodu a jej nedostatok vo svete. Potom nase kroky smerovali do Village du Livre, kde sme nakoniec nekupili ziadnu knihu (mame ich uz riadnu zasobu), ale obohatili sme si zbierku klasickej hudby o Beethovena, Stravinskeho a Vivaldiho.
O chvilu nas vplyvom roznych voni z kazdej strany, tahalo do stanku Savojska. Ako minuly rok, aj tento rok sme si dali prave savojske “fondu” a k tomu savojske klobasky “diots” varene v bielom vine.
Pred odchodom sme si este dali kapurkovu. Pivo v belgickom stanku. Dala som si len Kriek, ceresnove pivo.
Domov sme dorazili unaveni ako psi. Nemusim vam hovorit, ze sme spali ako dudky. Ved bolo treba nacerpat sil na dalsi den.
