To už sme my ľudia natoľko „prežratý", že nevieme, čo by sme od dobroty jedli?! Nechcem sa rozpisovať o tom, že koľko je práce na takom chlebe. Čo všetko sa za tým skrýva. Od práce roľníka, pekára až po konzumenta. Koľko driny, obety a námahy. Všetci rozumní vieme, aký je chleba dar a vážime si ho. Ale, bohužiaľ, nájdu sa medzi nami aj takí, čo si nič nevážia.
Pamätám si, keď som bol menší, ako ma rodičia učili k úcte ku chlebu, jedlu všeobecne. Nech Boh chráni, aby som nedojedenú desiatu zo školy odhodil do koša. To bolo doma príučky. „Čo by zato druhé deti dali, koľko chudobných je vo svete a ja čo všetko mám si nevážim ani kúsok chleba?! Pár krát som si ako dieťa podobné kázanie vypočul, lebo občas aj moja nejaká tá nedojedená desiata skončila v koši. Ale oplatilo sa. Výchovná lekcia zabrala. Isto ste to aj vy zažili a teraz si ako ja vážite aj ten kúsok chleba. Myslím, že všetko záleží od výchovy...
Keď už som sa behom dňa ako tak ukľudnil, večer pri telke prišla ďalšia facka. V spravodajstve ukazovali známu, tradičnú paradajkovú bitku „La Tomatina". Zhruba 30 tisíc ľudí sa v Španielskom meste Buňolu, časť Valencie, zúčastní tejto rajčinovej akcie a minú tam na tieto srandičky okolo 125 tisíc kíl paradajok. Povedzte, k čomu to je dobré? Zase sa mi v mysli vynorila otázka mojej mamy: Čo by za to druhí dali? Koľko chudoby je vo svete ba i vôkol nás?!
Týmto krátkym článkom chcem len docieliť, aby sme sa všetci zamysleli nad našimi postojmi, hodnotami...Koľko sa píše a hovorí o krajinách tretieho sveta, o chudobe a hlade? A čo robíme my, čo máme dokonca nazvyš? Hádžeme jedlo do košov ba dokonca i sami po sebe?! Smutné...
Kto nemá chlieb je chudobný, kto nemá rozum, je ešte chudobnejší.( Slovenské príslovie)
