Boris Laurinec
Staňme sa priateľmi kríža.
Pri nedávnej návšteve benediktínskeho kláštora som dostal do daru knihu od sv. Ľudovíta Mária Grignion. Pri čítaní kapitoly „List priateľom kríža“ mi nedalo nezastaviť sa, nezamyslieť .
Pri nedávnej návšteve benediktínskeho kláštora som dostal do daru knihu od sv. Ľudovíta Mária Grignion. Pri čítaní kapitoly „List priateľom kríža“ mi nedalo nezastaviť sa, nezamyslieť .
Podelím sa s vami s dnešným mojím zážitkom, ktorý ma veľmi potešil a povzbudil. Prišiel mi dnes pogratulovať k nedávnym narodeninám môj bratranec. Ospravedlnil sa, že prišiel vinšovať trošku oneskorene, ale mal množstvo vybavovania a behania po rôznych lekároch mimo nášho mesta. Už aj on, ešte ako mladý človek po 40-tke, musí navštevovať lekárov a z dosť vážneho dôvodu. Vraj už mal vybavený termín na operáciu, ale on ju odmietol. Bojí sa. Strach ho úplne premohol. Sám seba sa pýta: "Čo ak sa to nepodarí?" ...Čo ak?
Včera pred našu knižnicu, popod moje okná, priniesli pekný a statný strom na stavanie mája, určený pre dôchodcovský klub v našom meste. Skonštatoval som, že starčekovia budú mať čo robiť, aby ich pri jeho stavaní neseklo. Ale asi mi čítali myšlienky pracovníci mestských technických služieb, lebo o pár minút na to priniesli znova menší a tenší strom, respektíve "metlu".
Deň ako každý iný. Dá sa povedať - stereotyp. Vstal som, boli super raňajky, síce ja moc ráno nejedávam ale natlačil som to do seba. :) Zelený čaj, prečítať noviny a hor sa do každodenných povinností. Obed, siesta, kafčo atď.Večer stretko s priateľmi, návrat domov, večera - pre mňa aj dve :) Pozrel som nejakú trápnu komédiu, veď čo už iné očakávať z ponuky všetkých tých kanálov ?! Zasadol som k PC. Pozrieť, čo je na sociálnej sieti nové. Večerná hygiena a spať.