Cestovali sme autom.
Z ničoho nič mi mamka v nedeľu oznámila: "Baliť! Večer vyrážame do Chorvátska!"
A to isté nasledovalo aj na dovolenke. Prišli sme včera pred polnocou po tom, čo sme sa ráno rozhodli vrátiť domov. Ale bolo krásne. Našli sme si tu super ubytovanie. Blízko pri mori a s perfektným výhľadom.
Ja som sa najviac bála ako zvládne 11-hodinovú cestu naša takmer 2-ročná Katarína. A musím povedať, že bola krásna. Čítali sme si, spievali a hlavne pospali.
Tu je časť strediska Rab. Samé pieskové pláže. Buď nudistické alebo obyčajné. Rôzne zákutia, kde je iba jedna rodinka alebo pláž preplnená ľuďmi. Zovšadiaľ počujete Nemcov, Rakúšanov a Talianov. Na dovolenku tu chodí aj veľa Chorvátov, ktorých sme v iných strediskách ani veľmi nezbadali. Sem-tam nejaký Čech, Poliak alebo Slovák. Ale najviac je tu detí. A tým je jedno odkiaľ sú.
Naša Katarína mala najradšej "kokoloč" a šmýkalky. Je tu toho oveľa viac. Rôzne trampolíny, detské ihriská, kolotoče, vláčiky:
Ráno aerobic na pláži.
Potom beh vo vode.
Zuzana sa najradšej potápala do vody aspoň 3 metre alebo hĺbila jamy do piesku a tak sa zaslúžila o to, aby bola neskôr zvečnená vo foťákoch a kamerách ostatných turistov.
Múmia sa vrátila (aj na pláž) :)
Aj o toto sa zaslúžila Zuzana.
Úžasný obed po vyčerpávajúcom dni :)
a siesta po obede...
Ku večeru sme radi spoznávali krajinu.
V jeden deň sme mali aj strašnú búrku, kde nám zlomilo veľký slnečník. Ale náš domáci nezúfal a ráno sme mali druhý a ešte krajší. Chorváti sú super ľudia.
A raz sme boli pozrieť mesto Rab. Je úžasné. Krásna história, čarovná chorvátska zmrzlina a plno turistov. História ma dostala. Škoda len, že ocko nemal pre to pochopenie a rýchlo sme uháňali domov-vlastne do strediska Lopar. No vy (ak tu zavítate) si to nenechajte újsť.
Krásne kamenné uličky...
... a čarovný západ slnka.
