Zdenka Lazúrová
Tak obyčajne krásne
Pokec na patologickú nôtu a nádherné objatie... Prechádzky nočným Prešovom, nervózna čašníčka a nakoniec 3x pizza!!! :)
Viete, čo najviac miluje pri písaní? To, že nikto nikdy nepochopí, čo za každé jedno slovo naozaj ukryla... Vie to iba ona. A taktiež vie, že sa nikdy naozaj nedozvie, čo ste v jej slovách videli vy. Áno, práve preto rada píše, ale ešte radšej číta :) Zoznam autorových rubrík: Nezaradená, bicyklujeme Európou, KeĎ na chvíľu zastavím čas, na pokračovanie, O Katarínke, United Kingdom, O iných
Pokec na patologickú nôtu a nádherné objatie... Prechádzky nočným Prešovom, nervózna čašníčka a nakoniec 3x pizza!!! :)
Nakladanie detí do malého auta... Smiech... Slnko a mráz... 21-ročná vraj na prechádzke.
Sladká lentilka sa mi roztopila v ústach... Hrmí a nádherne padá slabý dážď. Zacítila som chuť leta, ktoré mi tak minulý rok chýbalo. A napriek všetkému niekde "deep inside" cítim, že chcem, aby sa podobné leto zopakovalo...
Som obklopená malými deťmi. Doma "až" dvoma :) Krásne čistými a nevinnými usmievavými slniečkami.
Milujem pohľad, akým sa na mňa pozerá. Vlastne, akým sa pozerá na všetkých... Milujem každý úsmev, ktorý mi venuje, milujem spôsob, akým ma drží za ruku, spôsob, akým so mnou komunikuje... Práve on je mojou veľkou slabosťou. Poznáme sa od septembra, no teraz si už bez neho neviem predstaviť svoj život. Každým dňom ma prekvapuje. Mám zopár jeho fotiek... No dovoľte mi, aby som vám ho najprv predstavila:
V dospelej ruke detská rúčka... zvedavé otázky ako postaviť snehuliaka... Vŕzgajúci sneh pod nohami, chuť dotknúť sa ho z blízka.
Sú iní, ako ste vy. Ináč chápu zmysel svojho života, majú iný domov, iné záujmy.... Majú svoje chyby a majú niečo, čo ich robí inými...
Ruky celé zamúčené a previnilý pohľad z metrovej výšky.
Je krásne pripravovať sa na stužkovú, nacvičovať nástup, vymýšľať program 6 dni pred 13. októbrom (naša stužková), vypisovať oznamka a každému vymyslieť niečo originálne... Mimochodom, zvýšilo sa mi ich veľa... kto chce? :)
Pracovala. Ticho. Šum, ktorý cítila, z nej robil iba chodiaceho človeka. Pracovala mechanicky. Šum lístia, hliny, dreva. Šum obilia, krokov... Jej vnútorné Ja sa ocitlo v izbe. Jej vonkajšie telo, jej pery sa usmiali. Hlavou jej prebleslo:
Kráčala som po ceste. Poľnej ceste. Zem bola suchá a nad mojou hlavou sa tiahla zamračená obloha. Dusno dnešného popoludnia rušil len rozhovor dcér a otca. Zastali sme na mieste. Priamo pod malým lesíkom. Konáre plné zelených listov... kukuričné pole, v ktorom sa človek strácal... hlina, ktorá sa Vám drobila v rukách...
Tak. Znova sme sa po 4 rokoch vrátili do Chorvátska. Pre mňa to bol asi posledný výlet s celou rodinou, ale bolo super. Do Chorvátska chodíme takmer každý rok. Je to ideálna dovolenka pre rodinu. Nie je to tu až také drahé ako v Taliansku, niekde sú aj krásne pieskové pláže ako práve na tomto ostrove a more nie je až také divoké ako v Bulharsku. Raj pre deti...