Usmievam sa pri svojich predstavách, ktoré ma vytŕhajú z reality... A neviem zabrániť úsmevu ani pri pohľade na ľudí podobne niekedy neprítomných :)
Žena, ktorá sa usmieva na staručkého pána tak milým úsmevom... A tá žena vlastne stojí v mase ľudí, ktorí by sa z prítomnosti toho starkého najradšej vytratili niekde veľmi ďaleko. Tá žena je vo svojom vnútri tak krásna...
A človek pri pohľade na ňu už nevidí ten zamračený dav.
Nechávam túto dámu s jej čarovným svetom, lebo moje malé slniečko sa dožaduje pozornosti. Chce vytrhnúť svoju staršiu sestru z neprítomnej reality.
Krásne detské očká, drobné zúbky v ústočkách a ten najkrajší úsmev... iba pre vás...
V tom momente viete, že ten úsmev patril iba vám... že nepatril nikomu inému a že tú chvíľu vám už nik nevezme...
Alebo chvíľa s vašou o 2 roky mladšou sestrou. Slnkom zaliaty deň, obe v plavkách na balkóne... smiech z bielych, ešte neopálených tiel, ale vy sa aj tak cítite fajn, hoci viete, že nie ste dokonalé...
Milujete svoje sestry, lebo viete, že aj keby ste urobili tú najväčšiu chybu v živote. aj keby ste im ublížili, ony vás aj tak budu ľúbiť... Možno nie práve v tej chvíli hnevu, ale budú aj napriek vašim chybám... alebo možno práve kvôli nim...
