Idem cez inú dedinu a potom mám ešte 3 km domov. Už to bude 4. rok, čo prechádzam tou cestou. Aká sa mi zdala dlhá na začiatku, taká sa mi teraz vidí krátka.
Teším sa na to, keď som za dedinou. Preč.
Môžem začať spievať... môžem sa bezdôvodne usmievať... môžem skákať... len, tak... som voľná.
Som na verejnosti, a predsa ma nikto nevidí. Nemusím nič skrývať... nemusím sa správať ako 19-ročná...
Žiadne obmedzenie... iba 3 kilometre samoty.
Skackám tichou cestou, lemovanou prírodou. Slnko nádherne svieti, v povetrí cítim slobodu...
V momente, keď začujem auto, zmením sa na 19-ročné dievča, ktoré by sa už predsa malo správať dospelo...
... lebo, keď sa teší, keď sa usmieva len tak, smerujú k nej zvedavé pohľady a otázky: Prečo?
A ona nemá dôvod... má len ten pocit, pocit, niečoho zvláštne krásneho, čo sa vtedy rozžiari v jej vnútri...
