Prežila som tu krásne roky, no niektoré dni boli plné bolesti. Potom som odišla. Všetko sa tu zmenilo. Ostala iba priepasť, stromy a hojdačka. Zmenili sa ľudia. Nie, nezmenili, pretože človek iba dozrieva...
Teraz tu čakám. Čakám na Martina a Richarda.Tak ako prvýkrát pred rokmi. Ale teraz príde už iba Martin.
Richard zomrel.
Jeden večer bol jeho otčim znovu opitý, bol agresívny, Richard sa konečne postavil proti nemu, chcel chrániť brata, pobili sa, Richard spadol, udrel si hlavu... vraj dostal krvácanie do mozgu, pokúsili sa ho zachrániť.
Jeho otčim sa zmenil. Richardova smrť mu pomohla pochopiť? Prečo musel práve on kvôli tomu zomrieť.
Z myšlienok ma vytrhol brechot psa. Z kríkov sa vynoril Martin. Smutný úsmev a dlhé objatie: "Vitaj!"
Sadli sme si k starému dubu. Pod nápis, ktorý vyryl Richard pre Martina. No ani jeden z nás už nemohol zabudnúť.
