Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(11)
Je to reťaz, na konci ktorej je drievko na sedenie.
Aj teraz sedím na hojdačke, ktorú sme si my ako decká sami urobili. Hojdám sa v korune veľkého stromu. Slnečné lúče krásne prerážajú pomedzi konáre a počujem aj vtáčiky. Podo mnou sa rozprestiera dedina a ja sa hojdám.
Tá chvíľa je nádherná.
Vtedy sa nedá myslieť na nič.
Stačí len ďakovať.
Za všetko.
Vo chvíľach, kedy cítim tento úžasný pokoj a radosť, si uvedomujem život.
Mám šťastný život.
Veľmi šťastný.
A preto jediná obava, ktorá mi prebieha hlavou, je myšlienka, že raz sa všetko môže skončiť. A to nechcem. Nechcem, aby to skončilo. Vtedy veľmi ďakujem, ale aj prosím...
