Písmo:
A-
|
A+
To popoludnie bolo čarovné.
Uvedomili ste si niekedy nenápadné zvuky okolo vás?
...
Píla sa zarezala do kôry stromu, bolo počuť praskot suchého kmeňa... Nikdy som nepočula padať strom... Rátala som letokruhy, skúšala odhadnúť vek, hádzala som poleno na poleno. Údery dreva boli pomalé. Duto sa ozývali tichým údolím.
Všetci sme pracovali mlčky. Alebo som bola mľkva len ja. Neviem...
..vír myšlienok, vnímanie vetra, praskot konárov pri padaní stromu...
Zvuk dreva.
Možno som nikdy nebola vnímavejšia k prírode. No možno to bolo tak dávno, že si už nepamätám...
Rozmýšľala som o mne, o rozhovoroch, o ľudoch. O tom ako sa k nim správam. A ako sa správajú ľudia ku mne...
