
Dnes musím ísť eštedo lesa, potom ku kamošovi, ďalej musím...
Zavolám bratovi, tak ako sme sa včera dohodli. Nech saponáhľa, aby sme to všetko stihli do večera, veď počasie je dobré. Ktovie akobude zajtra,... rodičia drevo potrebujú....
Kamarát vydáva rozkazy: Ty mi pomôžeš s píleníma ty sa postav ku ceste. Dávaj pozor, aby náhodou nepadol nejaký strom docesty, mohol by niekomu ublížiť. Takže ja dávam pozor na cestu.
Všetko ide v pohode, do večera to stihneme... No nie,mám taký dojem, že ten strom padne každú chvíľu... Super, neide žiadne auto...PADÁ, nieee, padá rovno na mňa, rýchlo, ....
Skočiť na cestu, bože, však sa dá uniknúť?! Hoci riskujem,predsa to robím, skáčem....
TMA
Škrípanie bŕzd, spleť zúfalých myšlienok, prítomným samihali hlavou najhoršie predstavy,...
Húkanie sanitky... samotný pohľad na telo, ktorý vraví zavšetko...
Písala som v prvej osobe, za človeka, ktorý už nie jemedzi nami. Mal 31 rokov a neviem, čo mu počas celého dňa prebiehalohlavou. Možno niečo celkom iné, ale jedno viem určite, že keď sa ráno zobudil,netušil, že má pred sebou už len niekoľko hodín života.
Počas dňa som si pomyslela: Ak by som mala už len niekoľkohodín života... sú to tie najhoršie hodiny... Mnoho ľudí nie je pripravených,mám dojem, že nikto. Ja, možno som len chcela upozorniť na... Ale veď vy toviete, tak ako aj ja...