Sme spolu v izbe. Tá je napoly študentská a druhou polovicou krásne detská... S typicky detským neporiadkom, plyšákmi a prevráteným kočiarikom, s množstvom detských kníh a s domčekom na hranie v kúte.
Aj v tej mojej polovici je ešte plno hračiek, ale snažim sa to tam predsa len trošku udržiavať, aby to aspoň z časti pripomínalo pôvodný zámer: izbu aj pre mňa :)
Katarínka je krásne detská a aj krásne dospelácka. Milujem jej vážne očká, ale ešte viac jej očarujúci úsmev plný malých zúbkov. Milujem jej otázky, ale ešte viac jej zaujímavé vysvetlenia na zvláštne javy okolo nás.
Ľúbim ju, keď plače, kedy jej plač je tak úprimný a každý v ňom vidí tú nádhernú detskú ľútosť, ktorá často dojíma... Ale aj keď taký úprimný nie je a ja viem, že na mňa zase niečo skúša :)
Ľúbim ju, keď ma vyrušuje pri učení, keď chce, aby som jej prečítala asi už siedmu poslednú rozprávku...
... keď sa smeje pri našom bláznivom tanci v izbe, keď sa delí so svojimi cukríkmi, keď chce, aby som sa jej venovala aj večer pred dôležitým zápočtom z anatómie...
Vtedy aj ju anatómia zaujíma, dožaduje sa toho, aby som jej na jej tele ukázala claviculu či srdiečko... Prikladá si svoje krásne detské rúčky na obrázky rúk v knihe, kde sú zobrazené ľudské svaly...
A najradšej má obrázok dvoch kostier: detskej a dospelej, kde tá detská je Filipko a tá dospelá je ona :)
Ľúbim ju, keď mi telefonuje do školy a aj keď ju večer presviedčam, že musí spať... keď ma čaká každý večer pri dverách, keď prichádzam zo školy s jej večnou otázkou: "Čo si mi kúpila?"
Ona je môj veľký miláčik a viem, že ním už navždy ostane :)
