stretli sa po dlhom čase
sedeli na lavičke
tak ako predtým
už nebola zima
krásny letný dážď im padal do tváre
lúčili sa
v jeho očiach sa zaleskla láska
rozprával hlúposti
mlčal
VYznANie
tak úprimné a plaché
nie nebolo o láske
šírila sa z neho sama
cítila to
RoZlúčKa tichá
nemá
s nádejou
ZbOhOm
možno navždy