O dosahovaní vzdelania sa nedá hovoriť, babka bola rada, že vedela čítať a písať, a ako sama vravievala skončila iba "pár tried ľudovej". Veď ani nebolo viac treba. Rodina mávala veľké polia a bolo ich treba obrobiť. Tak si zvykla na prácu s motyčkou. Prehodiť cez pleco a odšuchotať sa na roličku.
Muža už nemá 40 rokov a ani jej nechýba. Stačil jeden darebák pod strechou, ktorý sa odpravil do kúpeľov, keď bolo treba žať a všetko zostalo na nej a troch deťoch. Muž jej zomrel skoro. Asi to tričko z Ameriky v kombinácii s jeho hlúposťou ho dorazili. Ale to je iný príbeh ...
Aj tento rok si babička zasadila kapustu, repu, zemiaky nájde sa aj dáky kalerábik. Kapustové hlavy chodila polievať celé leto, keď bola horúčava a hladila ich ako hlavy svojich detí. Z diaľky to vyzeralo tak, že sa s nimi dokonca rozpráva.
O zemiaky sa chodila starať. Motyčka cez pleco, voda do konvičky a hneď z rána na roličku burinu vypleť a pažravé potvorky striasť.
Babička je taký nekonfliktný typ. Jej životná filozofia je "buď ticho, aby dobre bolo". A tak si v tichosti mozolnaté ruky derie. Neháda sa, nenadáva - len si kopká a je spokojná, že sa večer narovná a je za ňou niečo vidieť.
Aj včera bola na roličke. A plakala. Je to silná žena a veľa toho preskákala bez sĺz. Neudržala sa, keď hneď zrána videla tú spúšť. Vňate od zemiakov povytŕhané, pohádzané sem a tam ešte zelené a malé zemiačiky.
"Komu to ..." "Na čo..." "Nezrelé..." Vzdychala a zodratými rukami si trela oči.
Poliala a pohladila kapustové hlavy, ktoré tam ešte zostali a s krivými nohami odčaptala domov.
