Dušan Lechan
Unavený piatok.
Tiež Vám padá hlava na klávesnicu ? No ja sa tvárim prudko pracovne a zúrivo zápasím sám so sebou. V pravidelných intervaloch padá hlava dole a úderom na tú dlhú klávesu oznamuje, že čoskoro padla.
Grafik, ilustrator, DTP operator moj web Zoznam autorových rubrík: úlet, Kresličkovanie, Súkromné, Nezaradené
Tiež Vám padá hlava na klávesnicu ? No ja sa tvárim prudko pracovne a zúrivo zápasím sám so sebou. V pravidelných intervaloch padá hlava dole a úderom na tú dlhú klávesu oznamuje, že čoskoro padla.
Po krátkodlhom čase, keď sa prestávajú nohy močiť vo vode, troška si ešte pospomínajme na vodu , vlnky, žraloky :)... ďaľšie pastely som priniesol...
Ani tento rok som neodolal divým makom. Takže jeden z menších pastelov tu zverejním. Neviem či ste si všimi ale sú miesta kde sú akoby siate až neuveriteľné že nie naschvál.
Maky, divé opijáty, sa červenali keď sa ich slnko dotýkalo. A ja som ako malý na prázdninách utekal za babkou keď sme sa vracali z role.
Koniec mája tradične oblečený do červených farieb, prinášam Vám ďaľší pastel.
Je to také mača hravé a veselé ... s pazúrikmi... Prinášam Vám ďaľší pastel.
Bola raz jedna krajina, cez ktorú tiekol topiaci sa ľad... tak dáko začína tento akryl...
Na začiatku to bolo dáke klbko, potom chviľu ježko a čo sa z toho vykľulo je na ďaľšom pasteli.
Prinášam Vám ďaľší pastel, ktorý normálne odráža moje pondelňajšie pocity. Ale kto by netrpel keď má prísť nič neriešiaca schôdza...
Dnes Vám tu ukážem dvoch záletníkov. Je medzi nimi jeden veľký rozdiel. Ten prvý má dlhšie meno ako tento článok a ten druhý si ho stále hladá, raz tu ... raz tam, posledné správy hovorili o tom ako prehnal jedného psa pri Malackách...
Je to kus, oči ako bohyňa, keď ju hladím po chrbáte tak až pradie, chlpy a fúzy jej dávajú charakter. Moja stará mama ju volá kočka... nájdete tu ďaľší pastel.
Viem netradične, po toľkých krajinkách. Ako som sa s ním hral tak zo začiatku sa podobal na sliepku, potom to bol papagája a nakoniec to takto dopadlo...
Stalo sa to v jeden večer... ďaľší z pastelov, tentokrát v kombinácii s akrylom.
Na tento pastel som použil teplé zemité farby a zaspomínal trošku na lístie na zemi. Keď som bol malý bolo mi po kolená a veľmi sa mi to páčilo...
Keď večer štípu komáre a žaby sa nadúvajú do prasknutia... Nie nepadol som na lade, len tak spomínam a prinášam ďaľší pastel.
Kde vonia lúka a obilie, oči ťahajú divé maky, stará mama sa ponáhľa poliať kapustové hlavy... Prinášam ďaľší z pastelov.
Tak trošku v studených tónoch... bude to tou zimou asi. Ďaľší z pastelov...
Raz ked príde teplo, prestane zhora padat to biele čudo, zase rozkvitne sad...
Keď som bolo ešte malé, kvetov bolo plno v záhradách okolo domov a medzi nimi aj tulipány...