Človek je dnes tam kde je a prežil v dobách minulých aj vďaka tomu, že sa vedel poučiť a aj sa poučil na chybách svojich alebo iných v rámci svojej komunity. V tých časoch tie chyby, prípadné omyly mávali často tragický záver a ich poučenie z nich bolo otázkou bytia alebo zániku.
V dnešnej dobe si človek mylne namýšľa, prípadne sa domnieva, že sa už nemusí učiť na chybách minulosti. Dnes je predsa každá chyba napraviteľná, ospravedlniteľná lebo väčšinou nemávajú okamžitý efekt ako v minulosti, dnes nemusíme riešiť vyhasnutý oheň v jaskyni alebo neprinesenú vodu. Zastávam názor, že je to ale chybný úsudok lebo taký omyl alebo nesprávny odhad napríklad vo voľbách nemá síce okamžitý efekt, ale dôsledky sú často tragické. Slovenskí voliči už pozabudli na také nočné zasadnutie vedúcej politickej garnitúry v Zlatej Idke, ktoré zničilo slovenskú spoločnosť na dlhé roky, inak by nemohli voliť priateľov, resp.koaličných partnerov takých "politikov" akými bola zločinecká skupina, ktorá sa nazvala hnutím, ktoré údajne malo obnoviť demokratické Slovensko .
SR má skúsenosti z viac desaťročí s vládou diktatúry, ktorá si tento spôsob vlády hrdo priznávala a prezentovala to dokonca ako diktatúru proletariátu. Všetci dnes už majú vedomosť o tom, že to boli desaťročia tyranie, bezprávia, potláčania ľudských práv nielen jednotlivcov, ale celých skupín obyvateľstva. Výmenou za tento spôsob vládnutia bolo vytvorenie privilegovanej skupiny občanov, ktorá disponovala výhodami, o ktorých sa ostatným neprivilegovaným nemohlo ani snívať, všetci, ktorí prežili toto obdobie si veľmi dobre pamätajú aj na všadeprítomné formuláre, dotazníky, kde samozrejme nechýbala kolónka príslušnosti ku komunistickej strane, ktorej kladné vyplnenie automaticky posúvalo vašu žiadosť pred tých ostatných nehodných, čiže nečlenov komunistickej strany.
Výsledkom stále výrazného zaostávania Slovenska a životnej úrovne obyvateľstva za ostatnými, spravidla západnými krajinami Európskej únie je práve to neponaučenie sa z chýb vlastných alebo ostatných v predchádzajúcich obdobiach slovenských dejín.
Ako je možné, že dnes pri rovnakom prístupe k informáciám je taký diametrálny rozdiel prakticky v každej oblasti života medzi Slovenskom a iným časťami Európy? Pri svojich cestách si všímam veľa vecí, ale čo mne priam bije do očí sú také jednoduché kruhové objazdy. Ich vizuál je pritom absolútne iný hlavne v západnej časti Európy v porovnaní so Slovenskom, alebo je to opäť len náhoda, že tá časť Európy nám stále nedostižne uniká?
Podľa priložených fotografií je rozdiel zrejmý a je jasné, že takáto maličkosť je závislá hlavne od úrovní jednotlivých samospráv a ich politických nominantov. Spolupodielnikmi tohto žalostného stavu sú všetci voliči, pravdepodobne nepoučení z minulosti, ktorí odovzdávajú svoje hlasy bezcharakterným kariéristom, zlodejom a iným indivíduám, ktoré v civilizovaných spoločnostiach trestne stíhajú, u nás im hovoríme politickí nominanti. Ich jedinou schopnosťou je schopnosť budovania si vlastnej kariéry pošliapavaním akýchkoľvek noriem civilizovanej spoločnosti. Je možné, že na takejto maličkosti sa nedá nič zaujímavé ukradnúť? Alebo rozklad spoločnosti v SR už dosiahol taký stupeň, že je to každému jedno? Nech je dôvod akýkoľvek, ale aj takéto kruhové objazdy sú výsledkom činnosti politických nominantov, ktorých zvolili občania krajiny.
