V časoch môjho detstva sme na Devín nechodili lebo bol zdevastovaný a komunisti by neboli nadšení, ak by sme sa ako deti z Devína pozerali do nepriateľského Rakúska. Všetko bolo široko ďaleko oplotené, sústavne tam boli ŠTB-áci, jediné obdobie, kedy sa tam voľne a bez problémov dalo pohybovať boli roky 1968-1969. Takže v mladých, študentských časoch som si Devín neužil, pravdepodobne preto ma teraz vytiahlo babie leto na príjemnú prechádzku.
Viacero vecí sa ale oproti nie tak dávnej minulosti nezmenilo. Základom pre prívetivý obraz turististickej atrakcie je súpis zákazov, obmedzení pre turistu, aby nebodaj nerozmýšľal v symbole nášho národa nad neprístojnosťami. Samozrejme je neradno chodiť mimo otváracích hodín lebo ceduľka vás upozorní na ochranu hradu psom a do hradu nevstúpite ani počas obedňajšej prestávky personálu. Takže za takýto hrdelný zločin riskujete život lebo pes je pes.
Že s tým psom to je pravda zistí každý, lebo takmer v celom objekte a zákutiach pes po sebe zanecháva pachovú stopu, takže to môžem potvrdiť. Neviem, čo si o tom myslia cudzinci z krajín, kde sa využívajú už sofistikovanejšie metódy. Na hodnotenie samozrejme nie som povolaný, takže to je len môj osobný názor.
Takže prikladám fotografie pekných výhľadoch z tohto hradu, ktoré v smere na Rakúsko ponúkajú krásnu prírodnú scenériu.
Prevádzkovanie hradu v duchu socialistických tradicií je ale zrejmé ihneď pri vchode, turista si v hlave postupne ukladá svoje povinnosti a určite s ťažkosťami prehltne nešváry a nadradenosť zamestnancov nad návštevníkmi. Zamestnanci parkujú na trávniku a počas svojej obedňajšej prestávky návštevníkov pravdepodobne vyženú. S niečím podobným sa človek vo svete tak ľahko nestretne.
V rámci starostlivosti o hrad by som ale uvítal viac starostlivosti o hradné múry a hrad ako celok. Predpokladám, že riadny hospodár by nepripustil, aby z múrov hradu vyrastali rôzne kríky a rastliny, ktoré postupne svojim rastom prispievajú k erózii objektu. Vždy platilo a platí, že primeraná starostlivosť o akýkoľvek objekt sa svojmu vlastníkovi postupne vráti v predĺžení svojej životnosti a nižších nákladoch na nákladnejšie opravy v budúcnosti. Ale u nás sa to robí inak. Na Slovensku sa len za neprimerané finančné náklady stavajú nové objekty namiesto toho, aby sa objekty zodpovedne udržiavali. Verím ale, že hrad prežije aj toto obdobie. Prežil už horšie časy-
Návšteva ale splnila svoj účel a môžem ju každému len odporučiť. Človek sa zamyslí nad mnohým. A tak by to asi aj malo byť.
