Po tvorivej prestávke prichádza svojská kapela s tretím albumom. Dostal názov "Trávnice" a to čo obsahuje, sa dá označiť jedine ako folk-pop. Alebo etno-pop, ak chcete. Ako inak nazvať na slovenské pomery ojedinelý experiment so samplovaním ľudovej hudby? Ale nie len o tom je nové CD, ktoré si dookola už niekoľko dní púšťam v prehrávači... Svoju hviezdnu kariéru započal Michal Štofej pod značkou Hudba z Marsu vystúpením na HuLi Feste v Linci pri Trnave v jeseni 1996. Od začiatku je toto zoskupenie postavené skôr na zábave a kamarátstve ako na vážnych virtuóznych výkonoch. Muzikanti našli inšpiráciu pre názov v rovnomennom českom filme o závodnom orchestri, ktorého členovia sú hudobní diletanti, napriek však zaujmú svojou spontánnosťou a stanú sa populárnymi. V prípade nefilmovej Hudby z Marsu ide zatiaľ skôr o želanie. Aj keď úspechy boli, sú a dúfajme, že aj budú... Hneď prvé demonahrávky kapely sa uchytili v regionálnych rádiách. Prišla pozvánka na prestížny Rock Fm Fest. Následná ponuka na vydanie prvého albumu síce priniesla kúsok hviezdneho prachu, ale...
V roku 1998 vydáva Hudba z Marsu svoj debut - "Supervýlet". Na slovenskej Grammy je vzápätí nominovaná na objav roka a videoklip roka ku skladbe "Klára a Gogo". Vďaka žánrovej pestrosti - vo vtedajšom repertoári (a vlastne aj v tom súčasnom) je možné násť všetko od popu cez punk až po ska - sa objavujú skladby Hudby z Marsu na rôznorodých kompiláciách. Kapela hráva v mnohých kluboch, na beániách a na všakovakých festivaloch. Najväčším zážitkom je vystúpenie v Belgicku. Pre jednu televíznu reláciu nahráva coververziu titulnej piesne seriálu "Spadla z oblakov", ktorá v rádiách získala pochopiteľný ohlas.
Z druhého albumu Cosmodisc (2001) na mesiac a domácu hudobnú scénu zavyl takmer zľudovelý "Šakalík". Sprevádzali ho "Compuphonic" a klipový "Astronaut".
Nasledujúce štyri roky sa "slovenskí hudobní mimozemšťania" venujú koncertovaniu, skladaniu pesničiek a počúvaniu klenotnice slovenskej ľudovej hudby. Nemusíte mať však strach, že vám to pokazí chuť do jedla. Vkusne zremixované nahrávky spevy tetušiek v krojoch v sprievode pôvodnej gitarovo-tanečnej hudby síce môžu ortodoxnému poslucháčovi nahnať strach, treba však pripomenúť, že Hudba z Marsu nemyslí nikdy nič vážne tak, ako to naozaj myslí... Už úvodná "Nahaj ma!" bude určite patriť k obľúbeným (a možno povinným) kúskom popolnočných internátnych žúrov. Rovnako ako hitové "Výberové vibrácie", ktoré sa na nás valili a valia nielen v podobe klipu na TV MusicBox, ale aj z rozhlasového éteru.
Michal Štofej je určite hitmaker a svoju schopnosť postaviť chytľavú netuctovú pesničku potvrdzuje opäť. Platí to aj pri duete s Barborou Kolárikovou, známou zo skupín Chill On The Sun a najnovšie Fairy Tail (mimochodom, tento anglicky spievaný projekt ma veľmi milo prekvapil). "Fialový kvet" je ďalšou "rádiovkou". A zaslúžene. Retro klip z dielne Pavla Kuželu je možno až príliš retro, a dnešným teenagerom zábery na "čaj o piatej" z polovice osemdesiatych rokov nepovedia vôbec nič, nám starším zostáva i naďalej iba diplomaticky tvrdiť, že tridsať budeme mať až o dva-tri roky... Album plynie v pohodovej atmosfére, big beatom podfarbené archívne spevy z ľudovej klenotnice sa striedajú s veselými "skákačkami". Trojakordová "ami-dmi-edursedem" s rezkým klarinetom "Romale čavale!", "Vrany", ako keby spoza rieky Volgy vystrihnutá "Výpoveď" dokážu zaujať a potešiť.
Takmer zaľúbená pesnička "Lunárny modul" (opäť s Kolárikovej perfektným vokálom) ukazuje, že neprvoplánový lovesong môže vyzerať aj takto. Nebola by to Hudba z Marsu, keby ho "nedorazila" v poslednej minúte typickým "hip hopom", či vlastne "hop hopom"... Neviem, ako zaujme hudobných dramaturgov slovenských rádií, ja osobne by som ju nasadil ako príjemné netradičné zvukové a harmonické oživenie do rotácií okamžite. Za slovenský folklórny chill-out možno označiť "Pomaly ženička!". Pinkfloydovský klavír, fujara, hammond, odniekiaľ z Pohronia či Podpoľania nesúce sa spevy. Naozaj prekvapivé a dokonalé! Dlhoočakávané (ak sa dá hovoriť o štyridsiatich minútach ako o "dlho") spojenie dnes už asi nežijúcich vokalistov a vokalistiek so spevákom z Hudby z Marsu prichádza v záverečnej "Ovce". Príjemne zaranžované, jednoduchý text (hej ovce moje ovce / keď sa ja pominiem), husličky, voľačo zo syntezátora... Jednoducho, nenásilné a dokonalé. Ak máte chuť na repete, započúvajte sa od ovečkovského remixu, za ktorý by sa nemuseli hanbiť ani Underworld... Keby naši praprarodičia poznali elektrickú gitaru a sekvencery, možno by folklór vyzeral práve takto...
Tí, ktorí ma poznajú vedia, že nerád plytvám superlatívmi. V prípade tohto albumu mi však ani iné neostáva. Robovi Gregorovi treba poďakovať za skvelý vydavateľský počin. Má na svedomí zlaté tituly Mango Molas a Puding pani Elvisovej. Zlaté nielen preto, že sa dobre počúvajú, ale aj preto, že sa skvele predávajú. Rovnaký osud želám aj "slovenským hudobným Marťanom". Takže, šup-šup, alebo klik-klik! Choďte si ich "Trávnice" kúpiť ešte dnes...
