Zuzana má vlastne pravdu. Na svet sa dá pozerať z viacerých uhlov. Každá minca má dve strany, akurát, že mi chýba pevný bod.
Na internáte sme zvykli hrávať karty. Nie o peniaze, až takí nóbl sme neboli. Ten, kto prehral, musel splniť vopred stanovenú úlohu. Od exovania pollitrákov slanej vody sme sa časom prepracovali k rafinovanejším záležitostiam. Guliverovi sa ušla úloha liftboya. V šľapkách a plachte. Netušil, že na treťom poschodí sa dali odblokované výťahové dvere otvoriť aj za jazdy. Cestou hore prišiel o svoj jediný kúsok odevu, ak plachtu odevom nazvať môžeme, a na osmičke schytal po facke od oboch cestujúcich. Boli to prváčky, bifľošky, a navyše panny.
Milanova svadba sa nezaobišla bez prominentných účastníkov internátnych žúrov. Vážený pán riaditeľ reklamnej agentúry s Kristovými rokmi na krku našťastie neprehral ďalšiu sériu kartového „vadí – nevadí“, inak by sa musel dostaviť na parket v neopréne. Nakoniec tancoval s plutvami jeho ctený svedok. Už od malička ho prezývali Žabiak. Život je niekedy sviňa. Dobré znamenie? Zlé znamenie?
Krátka jesenná depresia zvykla prichádzať s vôňou pečených gaštanov a vareného vína. Nekonečné diskusie o zmysle života končili obvykle chvíľu po polnoci s hlavou v umývadle. Šťastnejší mali na programe rýchlokurz anatómie. Ráno sa všetci tvárili, že život ide ďalej. Asi mu nič iné neostáva, zatiaľ sa o sebe nedozvedel žiadne nové správy. Svet je aj tak hodinový hotel, a to je jediná istota. Obávam sa však, že nie pevný bod.
V bedni sa pretŕčajú nejaké kreatúry. Aspoň viem, koho ksichty ma v noci strašia. Nezaberá ani pivná kóma, a na druhej strane, prečo plytvať drahocennú energiu na spaľovanie alkoholu. Pokojne si ju odložím na lepšie časy, aj keď spaľovať mŕtvoly nebolo nikdy mojou ambíciou. Radšej to nechám vyhniť.
Samovyhnívanie je proces, kedy zlyhali všetky ostatné prostriedky na zmenu stavu. Status quo v našich hlavách – a aj v tej mojej – nás presviedča, že aj keď pomaly, ale predsa sa niečo deje. A je pri tom dokonca aj teplo. Žiť na hnojisku a dokázať si to priznať, to je umenie. Preto sú skutoční umelci nenávidení a chudobní. Prípadne ich tí šikovnejší prehlásia za bláznov, aby mohli v pokoji produkovať ďalší odpad a strategicky ho umiestňovať na spoločnú kôpku. Svoje si nedáme, a cudzie nechceme.
Musím sa poradiť so Zuzanou, či je práve toto cesta. Ja bez písania existovať nedokážem. Písanie bezo mňa, možno, áno. Minule sme svorne skonštatovali, že najviac gumkáčov sa vyskytuje na miestach, kde by ste to očakávali najmenej. Formovanie charakterov a názorov nastupujúcej (de)generácie majú v rukách ohybní bezstavovci. Naučte ju, prosím, predovšetkým správne používať kondómy. Pretože vyhnívanie trvá veľmi dlho. Niekedy aj celý ľudský život.
