Patrím medzi prvých pätnástich (?), ktorí začali na Blog.Sme.sk publikovať. Dnes je to jednoduché - stačí vyplniť registračný formulár a nový bloger je na svete. Pred piatimi rokmi, v čase rozbiehania nového projektu Sme.sk, to také jednoduché nebolo. Tomáš Bella & kol. si vyberali, koho do nového virtuálneho priestoru pustia a prečo.
Napísal som teda vtedy už etablovanému blogerovi Mirovi Veselému - prvý článok uverejnil 1. novembra 2004 (mimochodom tri dni predtým, ako Tomáš Bella naznačil, čo to blog vlastne je a päť dní predtým, ako poodhalil, kam to bude celé smerovať) - a prebehla komunikácia, po ktorej som bol do projektu zaradený ako ďalší autor.
V maili, ktorým som zdôvodňoval, prečo chcem na Blog.Sme.sk blogovať a prečo si myslím, že budem prínosom som sľúbil, že sa sem tam budem venovať politike a prinesiem "skutočný príbeh fiktívnej kapely" na pokračovanie. Zrejme tieto sľuby zabrali aj kvôli tomu, že vtedajší autorský kolektív blogerov sa až na výnimky venoval vo svojich textoch počítačom a technológiám.
Prvý článok (= blog) som publikoval 12. decembra 2004. Volal sa "Slovensko: Smer, ktorý nemá cestu". Tým som politické témy na dlhú dobu vyčerpal a venoval sa čerstvému seriálu zo zákulisia slovenskej hudobnej scény. Príbeh sa volá "Mjúzik!" a možno k tým desiatim pokračovaniam ešte ďalších desať niekedy dopíšem. Veď život prináša inšpiráciu každý deň...
Veľký ohlas získali aj kulinárske recepty (hm, dva za päť rokov, to som sa nepretrhol...), seriózne neseriózna poézia sa tiež páčila (1, 2, 3, 4), v istom období pravidelné bleskovky zo showbizu takisto.
Sebakriticky musím poznamenať, že sedem rozhovorov za päť rokov je naozaj neprekonateľný výkon, na druhej strane u čitateľov zabrali aj Július Kinček, aj Jozef Stopka i Ján Štrasser. Sľubujem, že počas nastávajúcej päťročnice sa skúsim polepšiť :-)
Podčiarknuté a spočítané: za päť rokov 198 publikovaných článkov okomentovaných v sto deväťdesiatom deviatom. Ten s poradovým číslom 200 snáď napíšem ešte v tomto roku ;-)
