Romana Čiefa som zaregistroval na ktoromsi festivale na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. O niečo neskôr sme sa zoznámili. Rebro znamenalo pre mňa pred tými desiatimi-jedenástimi rokmi (a v podstate to platí dodnes) partiu výborných hudobníkov a kopec skvelých pesničiek. Niektoré z nich sa ocitli aj vo vysielaní regionálnych rádií. Asi prvým hitom bola anglická "I wish you were here". O text sa postaral vtedajší basgitarista skupiny Peťo Bernadič. Prostredníctvom faxu sa dostal až za veľkú mláku, kde jeho americká priateľka porobila zopár gramatických úprav. A šláger lokálneho charakteru bol na svete.
Nasledovali ďalšie nahrávky, koncertovanie, zmeny v personálnom obsadení, účasť vo finále Košického zlatého pokladu.
Naposledy som Rebro videl a počul vlani na Jozefa. Po rokoch opäť s Romanom. Dohoda s Metalindou, v ktorej nahradil odídeného Paľa Drapáka mu totiž obmedzovala ostatné hudobnícke aktivity.
Hovorí sa, že dobrému čas neutečie. Na svete je album skupiny. Dokonca si môžete vypočuť na ich stránke aj niekoľko ukážok takmer zabudnutých (alebo neobjavených?) hitov. Možno v novej dekáde existencie Rebra potešia ďalšie generácie poslucháčov. A nebyť chatujúceho známeho, tak tento článok ani nevznikne.
