Ďalej v článku sa uvádza, že priemerná hrubá mzda v r. 1989 bola 3142 Kčs. V pôvodnom spravodajskom článku je aj priemerná čistá mzda z r. 1989: 2691 Kčs. Pomer čistej na hrubej mzde bol tak v roku 1989 85.6%.
Vlani bola priemerná hrubá mzda 18 761 korún, čistá 14 598, pomer 77.8%.
Čiže naozaj - v roku 1989 bol pomer čistej k hrubej mzde vyšší ako dnes, keď máme jedno z najnižších daňových a odvodových zaťažení v OECD. Paradox?
Ak nespustíme z propozície že dnes máme celkovo menšie daňové a odvodové zaťaženie ako v r. 1989, paradox štúdie Ministerstva môže rozlúsknuť len zmena pomeru daňového a odvodového bremena medzi zamestnávateľmi a zamestnancami. Ak určitú časť tohto celkového zdanenia práce nesie (oficiálne) zamestnávateľ a nie zamestnanec, nepočíta sa zamestnancovi do hrubej mzdy.
Zaujímavou otázkou ale zostáva, prečo štúdia ministerstva nepočíta s takzvanou superhrubou mzdou, ktorá započítava všetky náklady vyplývajúce zo zamestnania (aj odvody zamestnávateľa; a teda aj celkovú pridanú hodnotu práce)? Pretože iba pomer čistá vs. superhrubá mzda poukazuje na skutočné daňové a odvodové zaťaženie práce.
Vyhlo by sa tak arbitrárnym chybám pri porovnávaní rôznych miezd tak, ako tomu prichádza ak porovnáme hrubú mzdu v Poľsku a na Slovensku (v Poľsku viac odvodov platí zamestnanec, a preto tamojšia hrubá mzda môže byť číselne ľahko vyššia ako na Slovensku).
Zo štatistického ako aj ekonomického hľadiska by tak bolo najefektívnejšie, aby všetky náklady zo svojho zamestnania niesol zamestnanec (t.j. aby hrubá mzda bola aj superhrubou; napríklad kvôli politickej transparentnosti - vačšína voličov si neuvedomuje, že čo "platí zamestnávateľ" platia vlastne oni), o tom som písal už dávnejšie. Tak je tomu napríklad v Dánsku.
