Dobiehanie krajín EÚ doteraz vyplývalo z dvoch procesov - vyššieho hospodárskeho rastu ako v krajinách EÚ, a z vyrovnávania disparity kúpnej sily koruny a eura. Prečo koruna (a mnohé iné meny nových členských krajín EÚ) z dlhodobého hľadiska posilňuje? Lebo je podhodnotená - za 37 korún sa dá na Slovensku kúpiť viac ako za 1 euro v Eurozóne, tak je po nej vyšší dopyt. Ak zohľadníme rozdiely v kúpnej sile, tak by euro malo stáť asi 21 korún (dnes stojí vyše 37).
Zafixovaním kurzu koruny na euro a následnou konverziou ostane z dvoch spomínaných procesov len vyšší hospodársky rast, čo znamená signifikantné tlaky na obchodnú výmenu a investície - kým doteraz mohli investori nakupovať koruny a čakať na ich zhodnotenie, dnes budú musieť v krajine finančne investovať či nakupovať priamo. Z hľadiska motivácií a rýchlosti doiehania sa tak oproti duálnemu menovému systému nemení zásadne nič.
Slovensko je krajinou s jednou z najintegrovanejších ekonomík na svete (podiel obchodu na HDP bol v r. 2003 136,7 percent, čo je siedme miesto na svete), čo je jednak perspektívne ako aj problematické z hľadiska nečakanej zmeny na svetových trhoch (hlavne ak je štuktúra vývozu/dovozu zameraná na jedno otvetvie - vid. autopriemysel). Jednoznačne to však, spolu s rastom tohto čísla (obchod rastie rýchlejšie ako hospodárstvo) vytvára veľký tlak na vyrovnávanie cenovej a mzdovej hladiny krajiny rešpektujúc reálnu úroveň produktivity.
Na druhej strane, pretrvávajúce rozdiely v parite kúpnej sily sú bežným javom, aj keď sú typické hlavne pre ekonomiky transformovaných či stále sa transformujúcich krajín bývalého Východného bloku. Persitentnosť disparity kúpnych síl môže byť zapríčinená obavou investorov o stabilitu kurzu (monetárnu politiku krajiny), ochranu vlastníckych práv, vymožiteľnosť práva, korupciu a transakčné náklady spojené s podnikateľskou činnosťou/arbitrážou, či o celkový vývoj v krajine.
