hmm.. ale kauzalita podla mna neexistuje.. ved ak=>tak je predsa tiezprave vtedy<=>ked.. ak prsi tak je mokro.. (aj ked mokro moze bytkvoli niecomu inemu..) prave vtedy ked prsi je mokro.. aj mokro jeprave vtedy ked prsi.. aj ked moze byt aj inokedy.. t.j. prienikasociacii "prsi" a "mokro" je totozny, lebo je to prienik.. ak kvapka dopada na chodnik, je to dazt a zaroven mokro.. (musim sa nato neskor este blizsie pozriet.. na rozdiel medzi ekvivalenciou a implikaciou, mozno implikacia je len casovy susled ekvivalencii)
inac este k existencii. nieco je,ak vplyva na nieco ine, ak ma nejaky efekt. priestor nie je, lebo jedefinovany ako negacia existencie (ak ho chapeme ako myslenusuradnicovu sustavu). myslienky su, lebo ovplyvnuju nase konanie. normy nie su normami ak su iba na papieri. ajked teda 'ovplyvnovanie' (kauzalita) sa neda nikdy a nicim dokazat.. pretoze vsetko je vsetkemu zavisla aj nezavisla premenna. nakoniec jeto len o interpretacii vyznamu (signifikancie/pravdepodobnosti v statistickej terminologii), cize asociacie (vyznam/interpretacia) su subjektivne.. cize aj totoznosti su subjektivne.. hmm.. ale ako je mozne ze na niekorych interpretaciach sa dokazeme zhodnut? zeby boli niektore acociacie dane? ale sebareflexia ich vzdy dokaze zmenit, ci? no asociacie sa asi zivotom ucime. a ak predpokladame rovnaku realitu a rovnaky zaklad fungovania ludi, tak prichadzame k rovnakym asociaciam. proces ucenia sa prebieha kazdy den aplikaciou slov-konceptov v realite, v interakcii so svetom a v komunikacii s inymi ludmi. pochopenie alebo totoznost s osobnostou/svetom tak ako funguje vedie pravdepodovne k utvrdeniu vyznamu, nepochopenie/nekorespondencia k laxnejsim asociaciam..
"to nie je o slovickach, to je o vyzname" <ja helikopterovi>
"no ty mas inu definiciu existencie" <ja helikopterovi>
oba vyroky sa vztahuju na vieru ze nieco je (helikopter) alebo nie je (lehu) len tak "out there", t.j. utok ze nieco je "slovickarenie" predpoklada ze vyznam je "out there", ze len inymi slovami popisujeme to iste. (vsetko je to potom o viere.. v objektivno/intersubjektivno). aj ked sa hadam ze pravda nie je out there tak v tuto pravdu ze pravda nie je verim ze je. ale moja otazka z predchadzajuceho odseku je relevantna - ako je mozne ze sa dokazeme (niekedy) zhodnut? dokazeme sa?
teraz, pravda je totoznost (2+2=4), lebo logicka ekvivalencia je pravdiva (ma pravdivostnu hodnotu 1), zit pravdu znamena mysliet a konat rovnako, znamena stotoznenie sa so samym sebou a so svetom aky je, s tuzbami, aj sebazapieranim (alebo nelutovanim) svojich neresti, s moznostami aj obmedzeniami. ak sme k niekomu nepravdivy, tak to znamena ze nie sme uplne stotozneny so samym sebou. aj ked vsetko sa da interpretovat ako ztotoznenie - aj klamlivost moze byt pravdiva. a zaroven mame prirodzenost nevnimat niektore veci ako pravdive.. zasa je to subjektivne, zasa viera..
ok... prsanie je mokro, ale mokro nie je nevyhnutne prsanie (ak prsanie=>tak mokro, ale nie ak mokro=> tak nevyhnutne prsanie). cize prsanie je podmnozina mokra. vsetko prsanie je mokro, ale nie vsetko mokro je prsanie. mame kategorie, ktore su tvorene zasa subjektivnymi hranicami..
