Michal Lehuta
Encore Une Fois
O rastúcej nezamestnanosti a minimánej mzde
Gamča '02. Potom B.A. zo spoločenských vied, M.A. z medzinárodných vzťahov na Jacobs University Bremen. Dnes ekonomický analytik týždenníka TREND. Zoznam autorových rubrík: Geografia, Ekonómia / Ekonomika, Hudba, Na zamyslenie, Komentár, Inšpirácia, Vlastná tvorba, Absolute ja, Politika, Postreh, Umenie, Súkromné, Nezaradené
Štatistika je podľa mňa v určitom zmysle vyššia pravda ako osobná skúsenosť - pretože zahŕňa aj osobné skúsenosti (všetkých) ostatných (ak je dobrá metodológia zberu dát). Jednotlivé obrazy sveta vytvorené len z jednej osobnej skúsenosti sú vždy odlišné od skutočnej (nad-individuálnej) reality. Naviac, štatistika je intersubjektívne overiteľná (tak, ako aj veda) a preto nesie potenciál presvedčivosti v rámci komunikatívneho konania. Často tak prispieva k vzniku intersubjektívnej názorovej zhody.
Dôchodkové fondy tak teraz aj vďaka Vám nezarábajú. De facto ste zrealizovali krízovú stratu 1,5 miliónu sporiteľov. Pomenovanie "zlodej dôchodkov" tak, zdá sa, nadobúda reálny význam.
je to nanič, ale pesnička je pekná http://blog.sme.sk/blog/62/200983/red.mp3
http://novy.etrend.sk/video/etrend/michal-lehuta-preco-zasiahla-kriza-slovensko-tak-silno.html
Keďže Slovensko vyváža tovary v hodnote viac ako 80% HDP, dodržiavanie tohto princípu zahraničím (t.j. nekupovanie našich výrobkov) by zruinovalo miestne hospodárstvo. Len to som chcel, pretože som v telke videl reklamu nabádajúcu na nekupovanie cudzích výrobkov.
najprv len trochu fukalo a obedovali sme 'indiu'. potom uz zacalo prsat tak sme sli do stanu, ze sa prezlecieme a pojdeme na amo. lenze este chybala peta. mata sa prezliekla. chvilu sme este lezali. po chvili dosla peta. ale to uz zacalo dost fukat a ze teda ideme napnut plachtu stanu. tak sme sa s tym dost srali ale nic, v dost silnom vetre a dazdi. a potom ze 'aha, na tesco stagi nejako plapola velka plachta'. bola to strecha marlboro stanu, ktoru tam odvialo. vo vzduchu lietali plastove pohare.
Rozdiel medzi infláciou meranou národným (CPI) a harmonizovaným (HICP) indexom bol v júni najvyšší od začiatku merania. Do veľkej miery to spôsobujú ceny imputovaného nájomného bývajúcich vlastníkov, ktoré obsahuje iba CPI, a určujú sa výškou príspevkov do fondu opráv. V indexe CPI majú pritom najvyššiu váhu zo všetkých položiek (8,4%). Svojou podstatou však tieto príspevky predstavujú skôr úspory na investície, a preto nemajú čo v spotrebnom koši hľadať.
"Ja si myslím, že som sa v politike nenabalil v žiadnom prípade. V konečnom dôsledku sa chcem spýtať, to je taká básnická otázka, kvôli čomu sú politici v politike? A kvôli čomu je politická strana vo svojom boji taká zápalistá, aby zvíťazila vo voľbách? No, asi kvôli tomu, aby získala dajakú moc. A moc je čo? Moc sú peniaze,"
vidláci z dediny so 196 obyvateľmi lobujú v europarlamente za nový dom smútku. slovenská socialistická nátura in flagranti.
Od roku 1989 sa predpokladaná dĺžka dožitia vo veku 62 rokov podľa Štatistického úradu zvýšila o zhruba 12%. Znamená to priemerne dva roky naviac v "dôchodkovom" veku dnes v porovnaní s časom revolúcie. Popritom sa podiel počtu starších ako 65 rokov na celkovej populácii zvýšil o 17% (z 10,3 na 12,1%). Tieto čísla zapríčinili citeľný nárast výdavkov na dôchodcov. So skutočnými výdavkami na dôchodky ich však neviem porovnať, pozná niekto zdroj na takéto dáta?
Ministerka Tomanová včera na TA3 argumentovala proti negatívnym vplyvom demografického vývoja faktom, že v roku 2008 sa narodilo o tri tisíc detí viac ako rok predtým. Uvádzala to aj ako dôkaz správnosti zvýšenia príspevku pri narodení detí. Odhliadnuc od toho, že efekt dnešnej pôrodnosti sa na produktivite prejaví až po 15-20 rokoch, kedy tieto deti vstúpia do produktívnej populácie, je to nezmysel. Ročne by sa muselo rodiť o ďalších 34 tisíc detí (t.j. o 59%) viac ako v "dobrom" roku 2008, aby bola populácia dlhodobo stabilná (nepočítajúc s imigráciou). Od budúceho roku očakáva Štatistický úrad konštantný pokles podielu produktívneho obyvateľstva na celkovej populácii, čo bude čoraz viac zaťažovať štát (vyššie výdavky, potreba šetrenia) i ekonomiku (nižší počet pracujúcich, hrozba vyšších daní).
Keďže údaje za okresy a kraje môžu situáciu skresľovať podľa arbitrárneho určenia hraníc týchto administratívnych jednotiek, postujem mapu po obciach. Nakoľko Maďari majú podľa sčítania z roku 2001 väčšinu iba v dvoch okresoch (Dunajská Streda a Komárno), chcel som sa pozrieť, či situácia v rámci ostatných okresov je skor zmiešaná, alebo oddelená. Vyzerá to, že aj-aj. Je veľa obcí, kde majú Maďari nad 90% (sýtozelená) a tiež je veľa zmiešaných obcí (svetlozelená). Celkový obraz mi však skôr navráva, že požiadavka na zmenu hraníc na etnickom princípe je oprávnená len z malej časti (čo je rozdiel oproti tomu, čo som naznačoval v predchádzajúcom poste).