Jednoducho Emil - pokračovanie 2

Vystriedal niekoľko zamestnaní.Nadobudol ďalšie a ďalšie zručnosti.Keď bol košér, bol ako pracovník bez konkurencie, ale...Ten alkohol, tá jeho životná barla...Už ho poznali skoro všade.Výborný pracovník, bagrista, zvaráč, sústružník...ale, ale tá jeho životná barla...Nedokázal ho za daných okolnosti zamestnávať vo svojej stavebnej firme ani jeho rodný brat.Nevedeli mu pomôcť ani ostatní súrodenci a nepomáhali mu ani úpenlivé modlitby jeho starej mamičky.Alkoholická barla, tá metla ľudstva, ktorú ničil, aby neškodila druhým, tá ho zmáhala.Ona bola jeho pánom, ale On nebol alkoholik!!! Nikdy nebol, nie je a ani nikdy nebude!!! Mal to pod kontrolou.Kto by na jeho mieste nevypil to pivečko a občas aj niečo tvrdšieho.Veď to iba na uľahčenie toho posratého života, ale inak On nie...On nie je, nikdy nebo a nikdy ani nebude alkoholikom,nikdy!!!,,A vieš čo Michal,...choď a zober poldeci, keď tu už tak sedíme...Vieš, na obed má prísť môj veľmi dobrý kamarát..."Inými slovami, pokračovať budeme na budúce a teraz to poldceci vodky a potom...On už musí, veď mi to vysvetlil, ten veľmi dobrý kamarát...okolo dvanástej, tak sa dohodli a Emil, keď ten niečo povie, tak to plati...! Ach, brat môj, zle, zle, veľmi zle si ma odhadol.Nebude žiadna vodka a nebude už ani žiadne pivo.Chcem ti pomôcť.Pomôcť! Nebudem ti ja posilňovať tvoju barlu za poctivo zarobené peniaze pre moju päťdetnú rodinu.Nedám ti rybu dnes, zajtra, pozajtra.Ja ťa ich naučim chytať! Myslel som si to v tej chvíli a myslím, že som tomu aj pevne veril.Naivita, moja verná životná družka, neopúšťaj ma. ,,Emil, môžem teraz chvíľu ja?",,Hovor...ale... nemôže byť ta jedna vodka?!",,Veru nemôže! Máš doklady?" ,,Nemám, ukradli mi ich..." ,,Neber to osobne, ale nepredal si ich?" ,,Michal, chceš ma nasrať...",dopil to druhé pivo a vstáva spoza stola.Nemohol som nič urobiť. Bol som iba hosť, ktorý ho pohostil v jeho krčme.Sadol si.,,Máš pre mňa nejakú prácu.Ja viem robiť všetko, všetko Michal.Máš?"Nemal som momentálne nič a tak som mu povedal,že mu pomôžem nejakú prácu zohnať.Bol tým prísľubom nadšený.Dohodli sme sa, že sa na druhý deň zídeme na dohodnutom mieste, kde som vedel, že chodia chlapi bez práce, aj bezdomovci, ktorí si chcú niečo zarobiť.Prichádzal tam majiteľ jednej nemenovanej stavebnej firmy a podľa potreby bral chlapov na stavebné práce podľa ich schopnosti.Neplatil im veľa a ja som nevedel ani objektívne posúdiť do akej miery to bolo spravodlivé...Na začiatok, myslel som si, by to nebolo zle.Overil by som si jeho pracovné schopnosti, vytrvalosť, serióznosť atď.Emil prišie presne ako sme sa dohovorili.Prišiel aj majiteľ stavebnej firmy.Išli sme spolu za ním.Zaujímavé, Emil ho kamarádsky pozdravil, poznali sa.Ja som ho videl prvýkrát.Zobral dvoch či troch chlapov, ktorí uňho pracovali aj deň predtým.V ten deň ďalších nepotreboval.Odišiel som s dlhým nosom, ale Emil ma utešoval, že nech si z toho nič nerobím, veď On už u neho robil, ale strašne ich zdieral...Vrátil som sa naspäť za majiteľom tej stavebnej firmy.Poinformoval som sa na Emilovú pracovnú morálku.Výborny chlapík, všetko zvláda, ale...trochu pije...Hybaj Emil, ideme do okresného mesta tvojho trvalého bydliska vybaviť tvoje osobné doklady! Zahundral niečo, že nemá ani korunu a to stojí skoro tisícku, lebôo on už raz doklady stratil, presnejšie, ukradli mu ich, keď spal v Poprade v parku na lavičke...Sadaj! Vyrazili sme z Prešova do cieľa vzdialeného 60 - 70 km.Cestou sme, na Emilovu žiadosť, navštívili jeho rodný dom a starú mamku v ňom.