Život sa nezastavil.Nedal sa nadýchnuť.Plynul ako voda v rieke a niesol v svojom toku všetko to dobro aj zlo, čo človek produkuje svojimi myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého. Emila som z času na čas stretol v meste.Prežíval krízú v kríze svojho bytia.Návrat do ,,normálneho" života z ktorého som mu chcel pôcť sa mu už nepáčil.V kostole som ho už nevidával a ak, tak žobrať.Raz dármo, nie každý si môžeme dovoliť v dnešnej dobe taký nákladný život.Metla ľudstva je drahá.Nie žeby som ho chcel ospravedlňovať, ale ešte na tom nebol najhoršie.Poznáme predsa aj iné drogy a tie sú podstatne drahšie a robia z človeka stroj na zabezpečenie peňazi na svoju dennú dávku, neskôr dávok, za k a ž d ú cenu. Bolo mi ho veľmi ľúto.Denne som sa za neho modlil a robím to dodnes pri každej svätej omši a budem v tom pokračovať až pokiaľ sa neobráti.Ja som už raz taký, naivný, idealista, veriaci a dúfajúci v toho, ktorý všetko zmôže.Všetko!Nie však proti našej vôli.Pred Ním sme takí slobodní, že môžeme Ho aj nenávidieť, môžeme proti Nemu celý svoj život bojovať..., ale nemôžeme urobiť, aby On nebol. Je to hlboká pravda a súčasť odkazu jedného z najväčších osobnosti 20. storočia, ktorí v týchto dňoch ukončil svoju pozemskú púť. Potom sa už častejšie stavalo, že ma Emil čakal na parkovisku pri mojom aute a pýtal si peniaze.Moja odpoveď bola stále rovnaká.Mám ťa rad Emil a chcem ti pomôcť.Pomôcť žiť a nie piť.Si dobrý, ale chorý človek.Si väčšinou slušný.Nepatríš, zatiaľ medzi tých, ktorí dennodenne žobrú na svoju dávku čuča a potom takto načučovaní pohoršujú v centre mesta ľudí svojím arogantným správaním a k ničomu dobrému nevedúcom priklinaní...,,Pojdeš sa liečiť? Budeme pokračovať tam, kde sme prestali.Pochop, niečo o tom viem.Inak sa to nedá!"Už neprotestoval, už netvrdil, že nie je alkoholík a občas priznal, že tá jeho životná barla je mu raz krátka a inokedy príliš dlhá.Priznal, že s takou barlou je jeho životná chôdza veľmi, veľmi rozkolísaná a nedá sa pomocou nej udržať správny smer.Nuž, čo? Raz darmo, nie len telo, ale aj duch je slabý...,,Pôjdeš na to liečenie?" ,,No..., dobre, ale teraz mi daj 200 korún, potrebujem... a potom..." A-Ho-J /Ad Honorem Jezus / Emil a nasadol som do auta.Cítil som ako chce nadávať, ako chce rozkopať to mizerné auto v ktoro odchádza jeho nádej.Jeho očakávaných 200 korún.Emil bol frajer, nebol skromný.Poznal svoju hodnotu stelesnenú do jeho oboch pravých rúk...Tie sa ale začínali triasť a aby sa netriasli, potreboval tú ,,životodárnu" tekutinu.Ten elixír jeho života, ale nikto mu ho nedával a ani mu naň nedával.Bol zúfalý.Príklad chodiaceho nedobrovoľneho, abstinenčného syndrómu.Jednoducho Emil.
Jednoducho Emil - pokračovanie 5
Prešlo pár dni a mne sa v hlave rojili všelijaké myšlienky.Prichádzali mi na um poznámky až výčitky okolia.Detailne sa mi vybavoval obraz sociálnej pracovníčky - psychologičky nocľahárne Archa, ktorá predstavuje jeden z článkov systému resociálizácie a všestrannej starostlivosti Gréckokatolickej charity v Prešove a iných mestách Slovenska o ľudí v núdzi...Táto psychologička mi predsa jasne povedala, aby som nebol prekvapený, ak môj dobrý úmysel nepadne na úrodnú pôdu...Nepadol? Naozaj sa už nedá týmto ľuďom pomôcť? Ich život na samom dne ľudskej spoločnosti je už ich posledným pádom z ktorého sa už nevstáva? To predsa nie je možné! Musí sa s tým dať niečo urobiť!Takéto a tomu podobné myšlienky mi vírili hlavou...až som sa nedokázal sústrediť na svoju prácu, ktorou som potreboval živiť svoju päťdetnú rodinu...a k tomu dane, odvody,DPH, také povolenie a ešte onaké...Šľak aby trafil všetku tú birokráciu!!! ...
