Mám sa dobre, ale tak mi treba

Robil som si internú ašpirantúru na VŠP v Nitre a tam som zase počúval narážky na to, že na ,,západe" - rozumej zapadnom Slovensku zostáva po štúdiach veľa východniarov.Aj na škole je veľa pedagógov - východniarov.Zase som povedal svoj názor.VŠP je v celej republike /slovenskej/ iba jedna.Národ má účiť výkvet národa bez ohľadu na to, z ktorej časti Slovenska pochádza.Pochopili to tak, že východniari sú výkvet národa.Ono sa hovorilo:,, Kto neumí, ten učí!" Ak to správne preložime, tak nám vyjde, že kto nevie, ten sa učí.V praxi to nie raz dopadne tak, že kto nie je schopný prežiť v každodennom pracovnom procese, ten zostáva na škole a učí druhých.Dnešná doba, a zvlášť tá s pred niekoľkých rokov, keď platy na vysokých školách boli mizerné, kto bol schopný pracovať pre rôzne zahraničné firmy, trebars aj ako dilér, odchádzal zo školy.Mimo školy zarobil podstatne viac a ak bol vedecký fanatík, tiež odišiel, lebo bez finančných prostriedkov sa ani veda veľmi robiť nedá.Zostali tí, pre ktorých je pedagogický proces nie pracou, zamestnaním, ale poslaním.Tých však nie je veľa.Daná skutočnosť iba potvrdzuje to čo je uvedené vyššie.Kto neumí, ten učí!.Teraz si na chvíľku predstavme, že tento článok čítajú pedagógovia vysokých škôl na Slovensku.Väčšina, rozumej každý, si myslí, že je pre neho práca pedagóga na vysokej škole poslaním.Všetci, rozumej väčšina z nás, vieme, že to tak nie je. Pracoval som na nemenovanom výskumnom ústave v okrese NR a vypadol nám elektrický prúd na pár hodín.Bolo pekné počasie a tak sme postávali na dvore a po skupinkách sa debatovalo na rôzne témy.Ja som bol v jednej skupine, kde sa dosť často a dosť drzo robili narážky na východniarov.Pridu študovať na VŠP a potom tu zostávajú...Poznamenal som, že ja napríklad som sa svoje nastávajucej nepýtal kde bola ,,vyrobená" a keď som to zistil, náš vzťah bol v pokročilom štádiu..., zobrali sme sa a žijeme tu, lebo sme sa tak dohodli...Považoval som tieto debaty za primitívne, ale jeden z kolegov nedával pokoja.Potom sa začali rozprávať vtipy.Také aj onaké, aj hádanky. Prišiel rád na mňa.Hovorím:,,Viete aký je rozdiel medzi Snehulienkov a východniarom? Hádali tak aj onak, ale stále nesprávne.Vzdali sa.,,No, viete Snehulienke môžete bozkávať zadok iba v zime, po oteplení sa roztopi.Východniarovi to môžete robiť celý rok."Nasledoval smiech, ktorý by som ja vôbec nepovažoval za smiech...a pritom je to celkom vtipná hádanka nie? Problém bol v tom, že ja som v tej skupine bol jediný východniar.Ja som sa však smiechu z úcty k ,,západniarom" zdržal. Na záver kontrolná otázka:,, Vie niekto z čítateľov blogu, čo som tým článkom chcel povedať...a povedal?"