V parlamentných voľbách do dolnej komory egyptského parlamentu kandidovalo niekoľko straníckych (volebných) koalícií, jednotlivých politických strán a nezávislých osobností. Dovoľoval to volebný systém, ktorý je síce dĺžkou obdobia volieb značne netradičný (6 týždňov), ale umožňuje rôzne formy volebnej participácie politických strán, hnutí a aktívnych občanov. Kandidáti sa mohli uchádzať o miesta v parlamente na kandidátkach strán a koalícií, ktoré však boli uzavreté (t.j. nebola možnosť dávať preferenčné hlasy), alebo mohli súperiť o mandáty v rámci väčšinového volebného systému, kde kandidovali ako nezávislí či opätovne ako členovia politických strán alebo volebných koalícií. Takýmto spôsob sa sformovalo zloženie 498 kresiel v parlamente, kde približne 1/3 pripadla práve pre mandáty volené väčšinovým systémom. Zvyšných desať mandátov deleguje do dolnej komory parlamentu armáda. Žiaľ negatívny pohrobok bývalého autoritárskeho režimu.
Čo hovoria volebné výsledky?
V rámci predvolebného boja sa nanovo sformovalo, alebo obnovilo päťdesiat politických subjektov, z ktorých 36 vzniklo aj vďaka januárovej revolúcii. Strany kandidovali vo voľbách samostatne, alebo v rámci niektorej z volebných koalícií. Najpočetnejšie sú zastúpené politické strany s náboženským ideovo-programovým zázemím - islamské náboženské strany - celkovo 14, 9 politických strán založili bývalí členovia Mubarakovej NDP, 9 strán je centristických, 6 strán reprezentuje egyptských liberálov a rovnaký počet i sociálnych demokratov, 4 strany socialistov/komunistov a 2 strany reprezentujú zašlú ideológiu násirizmu.
Od júna 2011 do októbra 2011 sa vyprofilovali najmä štyri volebné koalície. Najrôznorodejšou je koalícia Dokončenie revolúcie (Completing the Revolution, CR), ktorá združila šesticu strán od marxistických až po mládežnícku organizáciu Muslimského bratstva. Táto však vo voľbách fakticky neuspela, keďže získala len 2,8% a teda 8 mandátov. O niečo úspešnejšou je sociálno-liberálna koalícia Egyptský blok (Egyptian Bloc, EB), ktorý pozostávala z troch strán s výrazne sekulárnym a sociálno-demokratickým programom. Tento oslovil 8,9% a obsadil 34 mandátov. Jediné samostatne kandidujúce politické strany, ktoré nepatrili do zoskupenia bývalých NDP členov/straníkov a uspeli vo voľbách, boli Nová Wafd strana (New Wafd Party, NWP) a Strana al-Wasat (al-Wasat Party, WP). Obe sa ideovo a programovo nachádzajú v stredovej línii, avšak NWP je skôr národno-liberálna a WP nábožensko-liberálna strana. NWP získala vo voľbách 9,2% t.j. 38 mandátov a WP iba 3,7% a teda len 10 mandátov. Navzdory tomu je pravdepodobné, že práve víťazi volieb budú práve o týchto dvoch stranách uvažovať, ako o kandidátoch do budúcej vládnej koalície. Vráťme sa však k výsledkom a ostatným dvom koalíciám. Druhým najúspešnejším volebným subjektom bola koalícia Islamistický blok (Islamist Bloc, IB), ktorý pozostáva predovšetkým zo strany al-Núr (Svetlo) a politickej strany Budovanie a rozvoj (Building and Development Party, BDP), ktorá je oficiálnou stranou al-Džamaʼa al-Islamíjja. Táto koalícia získala 27,8%, čo znamená 127 mandátov (111 mandátov má len strana al-Núr). Oproti víťazovi volieb, však len jednu štvrtinu hlasov (t.j. 31) získala vo väčšinovej voľbe. To naznačuje, že kandidáti Islamistického bloku prepadli a neboli tak úspešní, ako tí za víťaznú koalíciu Demokratická aliancia pre Egypt (Democratic Alliance for Egypt, DAE). Táto opätovne rôznorodá koalícia strán pozostáva predovšetkým z politickej strany Sloboda a spravodlivosť (Freedom and Justice Party, FJP), ktorá reprezentuje Muslimské Bratstvo a tiež niekoľkých menších politických subjektov. Spolu DAE získala 37,5% hlasov, čo je spolu 228 mandátov, z čoho FJP má až 217 poslancov dolnej snemovne. Omnoho úspešnejšie sa ešte ukazuje pri väčšinovom hlasovaní, v rámci ktorého získala až 60,8% všetkých mandátov (t.j. 101 zo 166).
Na prvý pohľad je zjavné, že víťazstvo vo voľbách a zisk 228 mandátov z 508 kresiel v dolnej snemovni nezaručuje DAE potrebnú nadpolovičnú väčšinu. Preto bude potrebná koalícia z ďalšími subjektmi, ktoré sa dostali do parlamentu a budú ochotné participovať na dočasnom vládnutí. To, však nie je prioritou na nasledujúce obdobie, ktoré bude poznamenané najmä snahou o elimináciu vplyvu armády, prípravou a schvaľovaním Ústavy a prezidentskými voľbami, ktoré by mali prebehnúť niekedy v júni alebo v júli 2012. Budúcnosť Egypta je tak ešte otvorená, karty prvého kola kreovania demokracie sú však už rozdané. Mnohí novinári a komentátori v ich súvislosti častokrát nesprávne konštatujú, že víťazom tohto kola boli egyptskí islamisti, že na demokraciu v Egypte preto môžeme zabudnúť. Je to naozaj tak? Kto sú vlastne víťazi volieb?
Kto a kde sú tí islamisti?
Víťazmi volieb určite nie sú islamisti.! Však ich volebná koalícia predsa skončila druhá. Tak aspoň jasne ukazujú výsledky. Navzdory tomu médiá v súvislosti s egyptskými voľbami najčastejšie informujú o islamistoch, ako údajných víťazoch uplynulých volieb. Uviedol som už, že politické strany súperiace o hlasy voličov kandidovali vo forme volebných straníckych koalícií. O hlasy voličov súperili štyri bloky strán, z ktorých každý programovo aj ideovou (ne)pestrosťou formuloval svoj postoj k budúcnosti Egypta. Jeden z nich sa sústredil i okolo salafistických politických a náboženských hnutí ako sú al-Núr a politická strana radikálne náboženského hnutia al-Džamáʼa al-Islamíjja. Toto zoskupenie sa v politickom priestore vyprofilovalo až v septembri 2011, najmä ako politický protipól strany Sloboda a spravodlivosť (FJP), ktorá je politickým subjektom Moslimského bratstva. Tento fakt zreteľne poukazuje na to, že salafizmus, ako podoba ultra-konzervatívneho náboženského aj politického postoja (blízky povedzme európskym stranám typu Liga poľských rodín, Slovenskej ľudovej strany a pod.), je v opozícii, resp. priamym politickým súperom strán, ktoré sa hlásia k islamskej podobe kresťanskej demokracie. Tej kresťanskej demokracie, ktorá zmenila Európu po roku 1945 a priviedla ju ku konsolidácii liberálnej demokracie. Práve k ideám islamskej demokracie sa hlási aj volebná koalícia Demokratická aliancia pre Egypt (DAE) a do veľkej miery aj samotná politická strana Sloboda a spravodlivosť (FJP). Ideovým vzorom tejto strany sú demokratické, náboženské politické strany, ktoré sa zaslúžili o demokratizáciu a liberalizáciu spoločností v Turecku (AKP) ako aj demokratizujúcom sa Tunise (al-Nahda).
Egypťania aj v týchto voľbách, nie len na námestí Tahrír počas minuloročných jarných demonštrácií, ukázali, že im ide o slobodu a zmenu doterajšieho režimu. Ukázali, že podobne ako Európania po druhej svetovej vojne aj oni vidia, že pilierom demokratickej (slobodnej) a spravodlivej spoločnosti po rokoch sekulárnej autokracie, ktorá zbožšťovala vlastné mocenské idoly, je spojenie slobody a spravodlivosti - tolerancie, islamu a demokracie.
