František Šebej: Veľa cudzích rúk.

Priznám sa po prečítaní tohto komentáru som dlhší čas musel premýšľať o dvoch veciach. Tou prvou je zmysel karikatúry (ilustrácie) Natálie Ložekovej, druhou ako súvisí názov článku s tým, čo sa v ňom píše. Najskôr však o kresbe. Priznám sa, je (aspoň pre mňa) veľmi zložité, považovať túto kresbu za vtipnú. A taktiež neviem ako súvisí s tým, čo František Šebej vtesnal do nasledujúcich riadkov. Pravdou tiež však je, že dehonestácia a do veľkej miery latentná islamofóbia v kresbách alebo článkoch .týždňa sa stali už neodmysliteľnou súčasťou inak vo veľkej miere zaujímavého časopisu. Tenkou červenou čiarou článku, ktorému má na dôležitosti pridať asi to, že v hlavičke autor uvádza miesto, kde sa článok „narodil“ Izrael, je do veľkej miery autorove úprimné presvedčenie, že strojcami zla (na Blízkom Východe a vo svete všeobecne) sú moslimovia. V prípade daného článku Palestínčania. K týmto záverom pristupuje postupne s použitím rôznych ingrediencií. Medzi najčastejšie používané (nie len v tomto prípade, ale ako som mohol byť svedkom aj na verejných vystúpenia v rôznych diskusiách) patria strach, nepravda a do veľkej miery i neznalosť. V tomto článku sa objavilo z každého „rožku trošku.“Strach. Tento sa objavuje hneď v úvode, kde píše o dramatizácií situácie v danom regióne, ale našťastie ponúka i riešenie a tým je hrdinná izraelská armáda, ktorá našťastie „poľuje na militantov“. Medzi, ktorých určite patria zatknutí členovia palestínskej vlády alebo traja zabití palestínski chlapci, ktorý sa stali obeťami útoku izraelskej armády pri tak banálnej činnosti ako je hranie futbalu, o čom informoval portál BBC News dňa 13. júla 2006. Koho sa máte teda obávať?Nepravda. Tých sa v článku objavuje o čosi viac. Za všetky napríklad tvrdenie autora: „Palestínčania nedostali po Osle demokraciu, ale násilnú diktatúru z rúk svojich vlastných, ktorá sa rýchlo zamorila korupciou.“ Autor síce správne pomenoval fakt, že Oslo bolo nešťastím pre Palestínčanov, ale dôvodom bolo to, že napriek dohodám Izrael pokračoval v rozširovaní osád (počet osadníkov sa zvýšil desaťnásobne najmä po roku 1993) a vo formálnej okupácii. Slovami izraelskej právničky Ley Semel, ktorá na otázku spravodajcu BBC v roku 1995, ako sa zmenil vojenský systém správy okupovaných území, odpovedala: „Je to rovnaké ako predtým, plus nejaké zbytočné špinavosti.“ Takže dr. Šebej má síce pravdu v klasifikácii statusu Palestínčanov, ale problém je v definovaní príčin tohto stavu. Nepravdou je napríklad i tvrdenie o „daždi rakiet Kassám nad izraelským územím“, keď napríklad i izraelská lobbistická organizácia AIPAC (www.aipac.org) hovorí o počte 300 rakiet Kassám od roku 1995.Neznalosť?. K napísaniu tejto krátkej poznámky ma však nevyprovokovali ani tak šírenie strachu či občasné nepresnosti v článkoch F. Šebeja. Napriek tomu, že autor sa isto už dlhšie obdobie venuje (jednostrannému?) analyzovaniu tejto problematiky, je zaujímavé datovanie začiatku prvej intifády. F. Šebej na rozdiel od všeobecne známeho faktu, že prvá intifáda prebiehala v rokoch 1987-1993 autor v článku konštatuje, že Dohody z Osla (1993) zlyhali a „Začala sa prvá intifáda a teror.“ Nemali práve dohody z Osla ukončiť intifádu..? Po prečítaní článku som síce neprišiel na súvis názvu s obsahom, ale parafrázujúc vetu zo záveru článku: Priveľa zaujatosti a nepresností vstupuje do Vašich článkov, pán Šebej..?