Pred piatimi rokmi to bola prednáška pre zhruba štyri desiatky študentov. Dnes už o niekoľko kategórií vyššie. Videné a zdieľané tisíckami. So statusom ministerského analytika, zaostrený na Tému dňa, opätovne Dr. Samson prezentoval svoje znalosti o islame, o muslimoch, o Palestínčanoch, o konfliktoch a hrozbách Blízkeho východu a jeho okolia. Mnohé z toho, čo odznelo bolo obligátnou propagandou v prospech jedného z aktérov konfliktu. Hra v prospech bielo-modrých. V odraze toho sme sa mohli dozvedieť, že „v tom čase (1948; vznik Izraela) osady neexistovali, napriek tomu sa stal Izrael terčom útokov všetkých arabských krajín ... vrátane útoku zo strany Palestínčanov, ktorí vtedy ešte neexistovali" (Video, 7:20-7:38), alebo to, že dnes exitujú „tri palestínske štáty" (Video, 8:49-8:52). Vyjadrenia, ktoré v mnohom reflektujú tézy prezentované pravicovými extrémistami, ktorí pôsobia nie len v straníckom systéme štátu Izrael, ba dokonca priamo v jeho exekutíve. Iné vyjadrenia zas marginalizovali porušovanie medzinárodného práva zo strany Izraela, vynucovali neadekvátne ústupky zo strany Palestínčanov, alebo boli svojráznym prekrútením reality. Neraz boli „izraelistickejšie" než postoje samotného veľvyslanca štátu Izrael Alexandra Ben-Zviho.
O situácii v Palestíne oveľa viac a lepšie vedia referovať povolanejší autori blogov. O akejsi svojráznej nadpráci v prospech Izraela zo strany slovenských analytikov a politikov sa písalo už viackrát a na iných miestach. A popravde sa voči nim vymedzil aj Samsonov oponent v predmetnej diskusii. Omnoho závažnejšie, než ohýbanie faktov v prospech Izraela, sú verejné a pravdepodobne vedomé lži zo strany ministerského analytika. Lži o islame a muslimoch. Lži, voči ktorým sa v tom momente neohradil ani jeden z účastníkov diskusie.
Predmetné výroky odzneli v rozpätí 21 až 25 minúty relácie. Sumárne boli zamerané na Samsonovo zdôvodnenie, prečo Irán (muslimovia) nenávidí Izrael (židov). Postoje jednej zo strán (zlého) Iránu voči (dobrému) Izraelu vymedzil na vymyslenom avšak „svätými kánonmi" definovanom nenávistnom postoji islamu (muslimov) voči židom. Tieto boli uvádzané v takom kontexte, že inak (ako židov nenávidieť) ani muslimovia konať nemôžu. Inak ako mieriť raketami na Tel Aviv sa Teherán nemôže prezentovať. Prečo? Lebo, podľa Samsona, im to prikazuje „ich boh" a „ich prorok". Samson sa v rámci štyroch minút dopustil nasledovných lživých tvrdení: 1) nenávisť muslimov voči židom je daná samotnými „svätými kánonmi", ktorú má zakomponovanú v Koráne a hadísoch; 2) v súre číslo 3 (al-Imrán; Rod Imránov) a 4 (an-Nisaʼ; Ženy) sú židia označovaní za opice a svine; 3) v Koráne sú židia označovaní len a len za zlých ľudí, čo sa dá kedykoľvek využiť ako dôvod nenávisti; a v neposlednom rade, že 4) pogromy v islamských krajinách siahajú do 10. storočia a boli tak omnoho skôr, než v Európe, čo, podľa Samsona, dokazuje, že muslimovia a židia sú „odsúdení na nenávisť".
V čom spočíva lživosť týchto tvrdení?
1) nenávisť muslimov voči židom je daná samotnými „svätými kánonmi", ktorú má zakomponovanú v Koráne a hadísoch. Odhliadnuc od toho, ako Samson pristupuje k analýze a prezentovaniu Koránu a hadísov, ktorých je mimochodom niekoľkonásobne viac, než ich počet uvádza, je zarážajúcim faktom to, že predmetné tvrdenie nedokladuje žiadnym relevantným dôkazom. Podstatnou je, pre neho, výpoveď o nenávisti. Načo dôkaz. Avšak opak je pravdou. Ak ostaneme len pri Koráne tak v ňom sa židia spomínajú vo viacerých aspektoch. Na jednej strane ako tí, ktorí spolu s kresťanmi budú jediní, ktorí vstúpia do Raja (al-Baqara, 2:111), na druhej strane ale aj ako tí, ktorí sú najväčšími nepriateľmi veriacich (al-Máʼida, 5:82). Samozrejme toto sú len dve z množstva pripomenutí. Tie sa častokrát odvolávajú k rôznym konkrétnym udalostiam, či sú reflexiou na negatívne správanie sa tých, ktorí sa vydávajú za židov. Raz sú pochvalou za zbožné a spravodlivé konanie, inokedy kritikou za pýchu a nespravodlivosť. A práve ono správanie - tak negatívne, ako i pozitívne - je tým, na čo sa má sústrediť čitateľ Koránu. Spojitosť so židmi je vnímaná len ako ukážka toho, že i „vyvolený národ" môže skĺznuť k nesprávnemu konaniu. V žiadnom prípade to nie je návod k nenávisti, prezentovanie kolektívnej viny, či návod k akémusi antisemitizmu.
2) že v súre číslo 3 (al-Imrán; Rod Imránov) a 4 (an-Nisaʼ; Ženy) sú židia označovaní za opice a svine; Zostaňme najskôr pri už predtým spomínaných židoch. Súra al-Imrán sa zvlášť nevenuje židom (istá spomienka je pri Abrahámovi, čo však absolútne nesúvisí s danou témou; 3:67). V an-Nisaʼ sa židia spomínajú na troch miestach. V prvom rade je to v momente kritiky židovstva, ktoré prekrucuje Božie slová a počet jeho vyznávačov preto bude len nepatrný (an-Nisaʼ, 4:46). Druhýkrát o niekoľko veršov neskôr, keď Boh kritizuje (nepriamo) židov za to, že často porušovali dohodu s Ním, že prenasledovali jeho prorokov, vrátane i toho, že hrubo urážali Máriu, matku Ježišovu (an-Nisaʼ, 4:155-158). A poslednýkrát ich Boh kritizuje za to, že sa odklonili od Jeho vedenia, za to, že proti Jeho zákazu sa uchyľovali k úžere, uzurpovali si majetok iných, najmä sirôt a žien (an-Nisaʼ, 4:160-161). Ani v jednom prípade sa nespomína, Samsonom prezentované, prirovnanie k opiciam, sviniam. Avšak, prirovnanie k opiciam sa v Koráne nachádza. Ani raz však nie v súvislosti so židmi. Takto sú v Koráne označovaní tí, ktorí sa dopúšťajú konania v rozpore s Božím nariadením. Prvýkrát v súre al-Baqara „Zaiste poznali ste medzi sebou tých, ktorí sobotu znesväcovali, a ktorým sme povedali: Buďte opicami opovrhudnutia hodnými!" (2:65) Po druhýkrát v súre al-Máʼida, v ktorej sa spomínajú aj prasce, ktoré asi zmiatli Dr. Samsona. „Tých, ktorých Boh preklial, a na ktorých sa rozhneval, a z ktorých opice a prasce učinil a tí, ktorí uctievajú Tághúta - tí sú v najhoršom postavení a najďalej zblúdili z cesty priamej." (5:60). A do tretice v súre al-Aʼráf „A keď prekročili to, čo im bolo prikázané, povedali sme im: Buďte opicami odpornými.!" (7:166) Ani jedna z uvedených citácií sa nevzťahuje na židov. Sú varovaním pre všetkých, ktorí sa dopúšťajú vedomého konania zameraného na porušovanie zákonov, ktorí sa uchyľujú k zlému.
3) že v Koráne sú židia označovaní len a len za zlých ľudí, čo sa dá kedykoľvek využiť ako dôvod nenávisti; To, že toto konštatovanie je vedomou lžou, je vysvetlené už v prvom bode. Za zmienku ešte stojí to, že v Koráne sa nachádza niekoľko varovaní pred vierolomnosťou zo strany židov, ktorej sa dopustili tak voči Bohu, ako aj voči jeho prorokom (viď podobne Starý Zákon), avšak žiadne z nich nie je návodom, či ospravedlňovaním akejkoľvek kolektívnej nenávisti voči židom. Tí, ktorí sa nedopúšťajú vedomého zla, ba ani tí, ktorí sa ho dopustia, nesmú byť nenávidení, ale veriaci sa majú voči nim správať spravodlivo.
4) pogromy v islamských krajinách siahajú do 10. storočia a boli tak omnoho skôr, než v Európe, čo, podľa Samsona, dokazuje, že muslimovia a židia sú „odsúdení na nenávisť"; V rámci tohto tvrdenia odznelo niekoľko poloprávd i lživých konštatovaní. Tieto mali vyvodiť dojem, že muslimovia a židia nemohli a ani nemôžu nažívať vo vzájomnej koexistencii, ale len v permanentnom konflikte a jednostrannom prenasledovaní. Je zjavné, že Dr. Samson asi nikdy nepočul o tzv. zlatom veku židovskej kultúry v islamskom Španielsku. Nepozná filozofa a zakladateľa moderného rabinátskeho židovstva Músu ibn Maimona (Moše ben Maimon; Maimonides), granadského diplomata Jozefa ibn Migaša alebo patróna vied Hasdaia ibn Šapruta, ktorí žili a boli váženými členmi andalúzskej spoločnosti. Nezaregistroval, že po reconquiste Španielska a začatí inkvizície sa väčšina židov z Pyrenejského polostrova presunula do Osmanskej ríše - Maroka, Palestíny, Istanbulu a na Balkán (Solún, Skopje, Sarajevo). Bolo by toto možné, ak by medzi židmi a muslimami panovalo večné nepriateľstvo.? Ak by boli jednostranne vystavovaní prenasledovaniu.? Je síce pravdou, že v roku 1066 v Granade sa diali násilnosti voči židovskej obci. Tieto začali popravou granadského vezíra Jozefa ibn Naghrela, ktorý bol čelným predstaviteľom štátu, ale zároveň hlavou židovskej obce v meste a tak následne postihli približne 4tisíc miestnych židov. Nešlo však o vec bežnú. Vôbec nešlo o prejav zakorenenej nenávisti muslimov voči židom. Skôr to bol jav ojedinelý, politicky motivovaný a v istej miere vyplývajúci z politicko-spoločenského úpadku vtedajšej islamskej spoločnosti v Španielsku. Odhliadnuc od tohto svojsky zdôvodnenému odvekému nepriateľstvu zaráža i to, že historik Samson nerozoznáva storočia ba ani fakty.
V rámci celého tohto i minulých vystúpení je zrejme, že Ivo Samson islam nepozná. Neraz sa k tomu i priznáva, resp. vyjadruje pochybnosti o vlastných znalostiach. O to viac zaráža, že sa častokrát uchyľuje k tomu, že tieto svoje (ne)vedomosti prezentuje pred študentmi, či v rámci vystúpení v televízii. Čo ho k tomu motivuje je otázne. Jedno je však isté. Takto by sa nemalo klamať o islame, pán Samson.
