Kde možno hľadať dôvody rastúceho populizmu na strane KDS? Čo bolo dôvodom splanutia ich negatívnych vášní voči imigrantom (aj v rámci samotnej Únie), ale aj náboženským menšinám (rôznych denominácií, vrátane ateistov). Známe tvrdenie o tom, že zdochýnajúci kôň najviac kope, sa opätovne potvrdilo aj na pôde slovenského parlamentu. V Národnej rade Slovenskej republiky minulý týždeň (v utorok 8. decembra 2009) odzneli z úst konzervatívnych demokratov, z ktorých paradoxne mnohí stáli pri zrode a obhajobe súčasnej slovenskej demokracie a slobody, slová, za ktoré by sa im dostalo vrúcneho potlesku skôr na sneme Slovenskej pospolitosti, alebo na predvolebných mítingoch českej Dělníckej strany, než v ich „domovskej Európskej ľudovej strane (EPP). Dôvod, pre ktorý sa rozhodli poslúžiť diablovi nenávisti a šíriť paniku a iracionálny strach z každého, kto „nepíše ich modrým perom“, alebo má iný názor na to, čo si obliecť, resp. v čo veriť – neveriť, bol na prvý pohľad vskutku „neškodný“. Avšak – cesta do pekla, ako sme sa mohli viackrát presvedčiť, býva neraz dláždená dobrými úmyslami...
Kotlebovská rétorika a politici KDS
Fínka, ktorá sa prisťahovala do Talianska, neracionálne požiadala súd, aby „ochránil“ jej syna pred krucifixom umiestneným v triede. Svojou požiadavkou však spôsobila rozruch v nejedenom zákonodarnom zhromaždení. Hlavne v tých malých a bezvýznamných, v ktorých sa našlo dostatočné množstvo malých a bezvýznamných politikov a strán, trasúcich sa, kedy a na úkor koho sa môžu mediálne zviditeľniť. Tak, ako sa chcú kotlebovi junáci a devy vidieť v Markíze a JOJke a neváhajú vyraziť trebárs do Michalian či Krompách, tak na druhej strane využijú predstavitelia strán s volebným potenciálom 0,00 % každú možnú príležitosť prezentovať sa v NR SR. Obe tieto „skupinky“ majú spoločné dôvody, pre ktoré tak činia. Kontroverznosť (iracionalita) návrhov, žiadne riešenia, útoky na tých, ktorí nemôžu za ich komplexy a neúspechy a v neposlednom rade chabá vízia krátkodobej popularity. Jedni aj druhí sa zhodne spoliehajú na emotívnosť a nezrelosť svojich nasledovníkov, ktorí nemajú v sebe ani štipku tolerancie a láska k blížnemu sa pre nich stala len prázdnou frázou. Kotleba a aj Palko radi útočia. A tiež až masochisticky milujú ak aj na nich útočia – typický príklad pseudo-martýra s mesiášskymi sklonmi. Hlavne nech sa divadlo strachu podarí. Nech sa sformujú šíky odhodlaných, ktorí sú ochotný načúvať ich výmyslom a šíriť ďalej ich vlastný strach.
Xenofóbia pod rúškom poslaneckej imunity
To čo sa odohralo v Taliansku je banalita, ktorá nestojí za reč. Rovnako nezmyselná, ako oná požiadavka, bolo aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva. Na druhej strane hystéria, ktorú spôsobila v kruhoch zapálených xenofóbov, bola pre mňa omnoho prekvapujúcejšia a zarážajúca, najmä ak sa medzi nimi objavili tváre politikov, ktorí sa zastrešujú značkou kresťanov, demokratov. Pozerajúc záznam z parlamentnej rozpravy, neveril som vlastným očiam. Najmä vystúpenie predkladateľa ústavného zákona poslanca Vladimíra Palka (KDS), ktorým sa dopĺňa zákon č. 460/1992 Zb. o, na prvý pohľad nevinný, text, že „Slovenská republika uznáva kultúrne dedičstvo kresťanstva“, bolo z tých, ktoré svojim obsahom pripomínali psychózu, ktorá postihla jakobínskych radikálov túžiacich po krvi. Ich snaha ochrániť vlastné Ja, za cenu hlúpeho a agresívneho útoku voči iným, nevinným sa na parlamentnej pôde sústredila voči bezbranným občanom a obyvateľom Slovenskej republiky a Európskej únia. A to mnohí z nich paradoxne podporujú zachovanie náboženských symbolov v post-kresťanskej Európe.
Minulý utorok sa partia konzervatívnych poslancov rozhodla, že začlenením vety zmieňujúcej sa o kresťanskom pôvode Európy do Ústavy Slovenskej republiky, zachráni nás Európanov (občanov SR) pred nami samými. Poslanec Minárik (KDS) v predvianočnom období varoval, že ak sa aj mi zbavíme Vianoc (a kríža) a kresťanstvo odsunieme do múzeí, hrozí nám, že sa na horiaci „Paríž“ nebudeme pozerať len v televízii. Veď už aj toť v susednej Viedni sú také štvrte. Neviem kedy naposledy pán poslanec navštívil metropolu na Dunaji, ale tvrdenia o štvrtiach, do ktorých sa neodváži polícia sú jednoznačne lžou, ktorej by sa demokrat a kresťan mal nanajvýš strániť. O mnoho prekvapujúcejšie je, že sa pán poslanec nezastavil v kritike a vyčítavo sa pozeral na Fínku, ktorá si dovolila presťahovať sa a usadiť sa v Taliansku. Ako keby pre pána poslanca neplatil, alebo by sa mal zakázať (?), základný princíp európskej integrácie – sloboda pohybu. Typicky islamofóbne nakoniec vyznieva jeho zmienka o tom, že za rozhodnutie ESĽP hlasovala jedna sudkyňa – Turkyňa. V konečnom dôsledku však poslanec Minárik potešil všetkých „vyvolených“ Európanov (Slovákov), ktorí stále veria, že na „špicu sveta“ sa dostali sami nik ich z nej nesmie a nezhodí.
Podobne na lži postavené bolo aj vystúpenie predkladateľa novely Ústavy. Vidieť tak, že slovenskí konzervatívni politici sa pri presadzovaní hlúpych právnych noriem, podobne ako ich pospolití ale aj nacionalistický nasledovníci, neštítia klamstiev či minimálne prekrúcania pravdy. Či už ide o ich interpretáciu hrozieb z nárastu muslimskej populácie v Európe, alebo neustáleho oživovania neexistujúceho konfliktu islamu a kresťanstva (poslanec Palko priznal, že angažovanosť Slovenska v misiách v Kosove, Iraku a Afganistane je súčasťou vojny kresťanov voči moslimov – čo na tom, že v Kosove sme boli na strane majoritných Albáncov a obe vojny vedené USA sú striktne označované ako „vojna s terorizmom“ a ich líder o dva dni neskôr – 10. decembra 2009 – prevzal Nobelovu cenu za mier). Tak či onak zdá sa, že keď sa objaví hrozba neúspechu, alebo potreba vyriešiť si vlastný komplex stáva sa lož „najlepšou priateľkou“ a útoky na menšiny spôsobom, ako sa aspoň na čas zbaviť vlastného strachu z neúspechu – volebného alebo iného.
V závere rozpravy prvého čítania o predloženej norme vyslovil poslanec Mikloško obavu z budúcnosti kresťanstva v Európe. Podľa jeho názoru o „50 až 100 rokov kresťanská civilizácia skončí“. Páni z KDS a niektorí poslanci, ktorí vystúpili v diskusii k predmetnej novele sa rozhodli, že tomu zabránia a to tým, že doplnia slovenskú Ústavu a budú klamať o prítomnosti a hrozbe muslimov v Európe. Toto však nie je cesta, ako je možné zachrániť to, čo upadá. Reálnejšie však to, že takáto hlúpa diskusia zvýši agresiu rovnako hlúpych indivíduí a neprospeje ani samotnému kresťanstvu.
