Súčaná prezentácia politiky KDH je, až na malé výnimky, poznačená nerozhodnosťou, ktorá sa po prvý krát objavila, ako priamy dôsledok neúspešných volieb z júna 2006. Najviditeľnejšie sa táto, povedzme, politikcká impotencia kresťanských demokratov prejavuje neschopnosťou, pre voliča zrozumiteľne a politických partnerov jednoznačne, predstaviť víziu demokratickej, ale v neposlednom rade aj napr. kresťaskej budúcnosti Slovenska v 21. storočí. Narozdieľ od toho tu máme mediálnu prezentáciu politickej strany stratenej v bludisku ideovo-programového vymedzenia. Stranu, ktorá neustále (už skoro pätnásť mesiacov) prestupuje na pomedzí modernej kresťanskejdemokracie a archaického nacionalizmu, resp. medzi kresťanstvom a populistických šovinizmom.
Podobne, ako v povolebnom období, kedy KDH nerozhodne uvažovalo nevediac, či podporiť vládu na čele s "retro-premiérom" Mikulášom Dzurindom alebo vstúpiť do vládnej koalície s "ľavicovým" premiérskym elévom Robertom Ficom, tak aj v nasledujúcich mesiacoch mediálny lídry hnutia nevedia, ktorou z ciest sa vybrať.. Na jednej strane je tu máme vedenie, ktoré poväčšinou len cupitá za aktivitami svojich politických spojencov, najmä za SDKÚ, resp. len ustráchane zmierňuje vyhlásenia vlastných "renegátov", ktorí vidia budúcnosť strany v nezmyselnom preferovaní xenofóbie voči všetkému slovenskému národu tak cudziemu.
Viac než bezzubé a do veľkej miery aj bezduché snahy polslanca Gaburu o sebaprezentáciu, ktoré sú pravdepodobne negatívnym dôsledkom jeho volebného úspechu, sú nebezpečnejšími, mediálne výstupy exministra vnútra Vladimíra Palka, ktoré nemožno nazvať inak len, ako blúznenie politika snažiaceho sa za každú cenu zaujať... Zaujať predovšetkým bulvárnymi informáciami, ktorých jediným cieľom je šíriť nezmyselný strach a xenofóbiu a následne vystúpiť ako "ten, kto vás zbaví vášho strachu". V tomto duchu vyznieva väčšina mediálnych prezentácií tzv. palkovej skupiny, ktorá si za cieľ svojej nenávisti a ako objekt, na ktorom je možné získať, tak túžobne očakávanú popularitu, vybrala muslimskú komunitu.
Prvý krát sa tak stalo už krátko po voľbách 2006. V tomto smere išlo primárne o Palkovu účasť v dnes už neexistujúcej relácii Pod lampou. V nej sa v spoločnosti ministra Kaliňáka a "objektívne" naladeného moderátora pán poslanec dušoval, že on na Slovensku nikdy nedovolí registráciu islamu, aj keby "ich bolo dvadsať, päťdesiat, sto alebo viac tisíc". (a tak na dlhé obdobie predpehol dnes už úspešnú legislatívnu zmenu z pera poslancov Podmanického a Muškovej, ktorú okrem iných vehementne obhajoval aj "profesor" Rydlo) A tak aj vďaka Palkovmu varovaniu je dnes Slovensko jednou z krajín, ktoré vyčnievajú z radu štátov, pozitívne naklonených k právam náboženských menšín.
Druhý príklad je oveľa aktuálnejší. Na druhej strane však príkladne demonštrujúci súčasné blúznenie poslanca Palka a jeho okolia. Svoju zlosť, ktorej cieľom povodne mala byť (azda) politika EÚ v oblasti nedostatoku legálnej pracovnej sily na trhu práce Únie, opätovne nasmeroval na islam, resp. muslimov. So sebe vlastným chmúrno-tragickým výzorom varoval verejnosť pred "prílevom desatisícov muslimov." Pripomenul mi tak výrok súčasného ministra životného prostredia Izáka, ktorý sa ma svojho času na mítingu jeho strany v Handlovej spýtal, "či by som chcel, aby nám tu raz vládli Maďari alebo Mongoli..." Vo svojom vystúpení sa Palko neznížil len k tradičnému mizogínstvu, ale pridal aj k tomu štipku nezalosti slovenských migračných pomerov. Veď ako možno v prípade Slovenska hovoriť o hrozbe migrantov, keď náše úrady ročne pridelia azylové právo 2 (!) migrantom, resp. Slovensko patrí ku krajinám, ktoré dosiahli najhoršie hodnotenie svojej migračnej politiky..?
Je smutné, že strana, ktorá dlhé obdobie presvedčivo podporovala presadzovanie demokracie a slobody na Slovensku dnes blúdi. Je smutné, že prezentácia politiky hnutia, ktoré sa hlása ku kresťanským hodnotám, je dnes predovšetkým slovami "hlásajúcimi apokalypsu" a obviňujúcich a žiaľ aj diskriminujúcich určitú skupinu obyvateľstva a to len na základe ich náboženského presvedčenia. Pre KDH by tak bolo isto dobré, ak by sa vrátilo k svojim "koreňom" a prestalo sa utápať v smútku z neúspechu.
