Publikovaný výskum, ktorý napriek tomu, že vznikol už pred prázdninami (aspoň tak uvádza graf priložený k článku), ale bol uverejnený až začiatkom septembra, skrýva niekoľko zaujímavostí. A to nie len v rovine prezentovaných záverov výskumu. Už tou, na prvý pohľad viditeľnou zaujímavosťou, je sa obe prezentácie (tlačená a elektronická) sa na prvý pohľad od seba výrazne odlišujú.
V tlačenom vydaní SME sa autorka, na základe analýzy titulkov, venuje, resp. upozorňuje na problematiku globálneho otepľovania, demokracie v Rusku a na to, že nám neprekáža ropa od nedemokratických režimov (mimochodom tá neprekáža ani vláde USA, keďže ju dominantne nakupuje od Saudskej Arábie a Venezuely). V elektronickej podobe sa autorka prednostne zameriava na naše vnímanie politiky USA a možnej spolupráci medzi EÚ a USA, obavám Američanov z energetickej závislosti a v neposlednom rade budúcnosti Iránu, resp. jeho jadrového programu. Spoločným menovateľom oboch je však veľká miera nezrovnalosti textovej časti článku s jej grafickou.
Už v nadpise k článku autorka uvádza, že 70% Slovákov sa obáva hrozieb terorizmu. Samozrejme to porovnáva aj s inými krajinami a konštatuje postupný nárast. „V roku 2005 túto myšlienku zdieľalo 62 percent Slovákov, minulý rok to už bolo o osem percent viac.“ Na rozdiel od tohto tvrdenia sa v grafe, uverejnenom v piatkovom SME, uvádza pri medzinárodnom terorizme úplne iná hodnota. Výskum GMF, ktorý je zdrojom prezentovaného grafu, v prípade Slovenska udáva číslo 45%. Takže rozdiel medzi grafom a tvrdením autorky je viac než 25%!? Koľko Slovákov sa teda obáva medzinárodného terorizmu?
Ďalšie rozporuplné tvrdenie sa týka problematiky islamského fundamentalizmu. Kým elektronické vydanie SME uvádza číslo 40%, konkrétne „na Slovensku považujú stále viac za hrozbu islamský fundamentalizmus; ako mimoriadne nebezpečný ho označili štyria z desiatich opýtaných Slovákov“, spomínaný graf však v kolónke islamský fundamentalizmus má v prípade Slovenska hodnotu 27%!? Opäť výrazne odlišná hodnota. Prečo? A vedia vôbec Slováci, ale nie len oni, čoho sa to boja? Čo je islamský fundamentalizmus? A prečo sa výskum orientoval predovšetkým na tento smer náboženského fundamentalizmu?
Vo všeobecnosti platí (aj keď definícii a prístupov k tomuto pojmu je množstvo), že fundamentalizmus je nenásilnou snahou o „renesanciu“ náboženstva a náboženských hodnôt v spoločnosti, ale aj v politike, ktorý sa dominantne presadil koncom 70. rokov minulého storočia. K tomuto názoru sa prikláňa aj francúzsky sociológ a autor knihy Božia pomsta Gilles Kepel, ktorý prezentuje názor, že fundamentalizmus sa v rovnakej podobe prejavuje aj v ostatných monoteistických náboženstvách tj. v kresťanstve (ako príklad uvádza pôsobenie Jána Pavla II. alebo protestantské cirkevno-politické organizácie prepojené s americkou Republikánskou stranou), ale rovnako aj v židovstve (politická strana Likud alebo nábožensko-osadnícke organizácie akou je napr. Guš Emunim a pod.). Preto je viac než prekvapujúce jednostranné zameranie na islamskú podobu náboženského fundamentalizmu, ako aj nesprávny výklad pojmu a jeho zamieňanie s náboženským radikalizmom (extrémizmom), ktorého súčasťou je aj terorizmus.
„Včera zverejnený prieskum ... potvrdil, že sa Slováci o medzinárodnú politiku nezaujímajú.“ Uvádza sa v úvode spomínaného článku. Autorka však nikde nespomína, na základe čoho dospela k tomuto tvrdeniu. Prečo si myslí, že Slováci sa nezaujímajú o medzinárodno-politické dianie? Keďže jediným rozdielom medzi ostatnými respondentmi je v tom, že pri Slovensku sú vo všeobecnosti nižšie hodnoty miery strachu. Predpokladá autorka, že záujem o zahraničnú politiku je priamo úmerný s mierou fóbií s rôznych medzinárodnopolitických udalostí? A čím viac sa budeme obávať počnúc globálnym otepľovaním a končiac demokraciou v Rusku, tým väčšmi prejavíme náš záujem o okolitý svet? Vskutku zaujímavý náhľad...
