Pred pár dňami som si opätovne zalistoval, čo to prečítala zamyslel sa nad myšlienkami z knihy, ktorá napriek tomu, že vyšla aj v českomjazyku (1997) a je v celku dostupná aj v slovenskýchkníhkupectvách (tú moju som si kúpil asi pred štyrmi rokmi v ArtFóre), jepre väčšinu Slovákov neznámym dielom. Neprislúcha mi pátrať po príčinách. Rádby som však v krátkosti predstavil toto skutočne zaujímavé dielo.
„Človek nie je šitý podľa Darwina, rovnako ako vesmír nieje šitý podľa Newtona.“
Hlavnou ideou, ktorá prechádza naprieč celou knihou jedefinovanie významu a vzájomného ovplyvňovanie sa troch prístupov resp.náhľadov na svet, život. Týmito, podľa Izedbegoviča, sú: náboženský, materialistickýa islamský prístup. Tieto odzrkadľujú tri elementárne možnosti (svedomie,príroda, človek), ktoré sa môžu a aj sa prejavujú v podobekresťanstva, materializmu a islamu. Izedbegovič ich následne považuje zazáklad všetkých existujúcich filozofii, ideológií či postojov ku každodennostičloveka.
„Civilizácia sa nedá poprieť, ani keby sme sa o toakokoľvek snažili. Jediná vec, ktorá je možná a nevyhnutná, je zničiť jejmýtus.“
Izedbegovič sa vo svojej knihe snaží, podobne ako počascelého svojho života, propagovať myšlienky o nevyhnutnosti dialógu medzikultúrami resp. špecificky medzi kultúrami, ktoré sú postavené na podobných pilieroch monoteizmu.Izedbegovič aj v prípade definovania vzťahov medzi pojmami kultúraa civilizácia vidí dichotómiu vzťahov materializmu a mysticizmu(náboženstva, asketizmu). Kým podľa neho primárnou úlohou civilizácie (nie lentzv. západnej, či ako nám to chce „nanútiť“ Huntington a iní tj. tzv.judeokresťanskej) je človeka vychovávať, úlohou kultúry je vzbudiťv človeku lásku k meditácii (úcte k tajomstvu). Oba tietoatribúty v sebe spája práve islam, ktorý človeka vzdeláva(príkladom sú al-Chorazmí, ibn Chaldún a iní) ale aj vyzýva k úcte k tajomstvu,mysticizmu (Rúmí, ibn Rušd a iní)
„Existujú mravní ateisti, ale neexistuje mravný ateizmus.“
Má morálka miesto v modernej spoločnosti? Kde možno hľadať jejpôvod? Je morálka náboženstvom a či len jeho súčasťou? Izedbegoviččitateľom ponúka jeden z pohľadov aj na túto problematiku.Nedogmatizuje prítomnosť morálky len na spoločenstvo veriacich ľudí (akéhokoľvek náboženstva).Verí, že morálnym môže byť aj ateista, však ateizmus sám o sebe,reprezentujúci neúctu voči Stvoriteľovi, je nemorálny. Tak ako je nemorálnaneúcta detí voči rodičom.
„Európa bez Anglicka mala len dve epochy: epochu cirkvia epochu štátu. Povedané historicky, európsky „islamský“ vek sa dá nájsťlen v Anglicku.“
V ďalších kapitolách Izedbegovič popisuje ostatnéaspekty života. Skúma vzťah kultúry a dejín, miesto utópie v histórii človeka či fenoménumenia. Časť práce je samozrejme zameraná i na miesto islamuv modernom svete resp. jeho miesto mostu medzi Východom (kresťanstvo,asketizmus, Ježiš) a Západom (materializmus, dril, Mojžiš). Čitateľ sa tammôže dozvedieť viac o postavení Ježiša, Mojžiša a Muhammadav islame, vzťahu islamu a náboženstva či v neposlednom rade ajo islamskej povahe práva. Okrem tohto však záver práce A. Izedbegovičaponúka zaujímavý postreh.
Autor sa v celej práci snaží determinovaťmiesto islamu v Európe. Príklad úspešnej koexistencie islamskýcha neislamských hodnôt v Európe vidí najmä v obdobíislamského Španielska (8. – 15. storočia). Avšak okrem tohto (známeho) faktuponúka aj neislamskú tzv. „tretiu cestu“, ktorá umožňuje kvalitatívne rovnakohodnotný život ako ho zabezpečuje islam. Príkladom tejto symbiózy je politicko-spoločenskýsystém Veľkej Británie, ktorá v sebe úspešne spája augustínovský CivitatesDeí a Civitates Solis, ktorý v islame reprezentujeinštitút chalifátu. Viac sa však dozviete ak sa rozhodnete vydať na cestupoznania spolu s Ali Izedbegovičom... Príjemné čítanie
