V tychto dňoch, podobne, ako po iné roky sa v spravodajských programoch všetkých televízií objavujú krátke správy, ale aj obsiahlejšie publicistické príspevky mapujúce aktivity spojené s prebiehajúcimi udalosťami. Pred týždňom sa začal posledný (dvanásty) mesiac islamského kalendára roku 1427 hidžry. Mesiac, ktorý je už tradične spojený s výročnou púťou do Mekky, k Božieho domu. V médiách sa často spomína púť v súvislosti s prorokom Muhammadom, či už v zmysle jeho „založenia islamu“ alebo za účelom „návštevy“ rodiska Posla Božieho. Obe prezentované zdôvodnenia účasti na hadždži, sú diametrálne odlišné od skutočnej povahy a významu púte, ktorá na základe svojho božského pôvodu má oveľa hlbší význam.
Hadždž je vyvrcholením islamských myšlienok a citov. Úzko súvisí s abrahámskou tradíciou islamu. Pútnici si počas dní pobytu v Mekke pripomínajú osobnosť Proroka Muhammada, ale väčšina obradov počas púte slúži ako pripomienka na Abraháma, Hagar a Ismaila. Hadždž náleží k hlavným povinnostiam a každý muslim a muslimka má jedenkrát v živote vykonať cestu do Mekky, ak to dovoľujú hmotné prostriedky a zdravie.
„A Boh uložil ľuďom púť ku chrámu tomuto pre toho, kto k nemu cestu môže vykonať.“
(Korán 3:97)
Pre hadždž je stanovená určitá doba prvých desať dní mesiaca Zu-l-hadždž. Púť sa skladá z niekoľkých úkonov. Medzi najvýznamnejšie patrí zastávka na hore Arafat, kde sa zhromaždia pútnici v deviaty deň Zu-l-hidže (29. december 2006). Tento deň patrí medzi najvýznamnejšie dni islamského roku, spojený s modlitbami pútnikov a pôstom muslimov, ktorý sa nemohli púte zúčastniť. Podľa proroka Muhammada pôst počas tohto dňa je spojený s odpustením hriechov, ktorých sa muslim dopustil počas predchádzajúceho roka.
Pred príchodom do Mekky sa v určitej vzdialenosti pred vstupom do Mekky pútnik rituálne umyje a oblečie si ihram a vstupuje tak do stavu zasvätenia. Od tohto okamžiku sa začína samotná púť. V priebehu nasledujúcich dní pútnik sedemkrát obíde Ka’bu a to v protismere hodinových ručičiek. Potom nasleduje rýchla chôdza medzi dvoma pahorkami, Sáfa a Marwa (symboly opatrnosti a nádeje) a už spomínané státia a modlitba na hore Arafat. Nasledujú ďalšie dva úkony v púšti Miná. Prvým je symbolické kameňovanie diabla a druhým je obetovanie zvieraťa. Tieto sa konajú na pamiatku Abraháma, ktorý najskôr bojoval s vnútorným hlasom, ktorý mu našepkával, aby neobetoval svojho syna Bohu a potom vykonal samotnú obetu. Tento deň sa nazýva Íd al-Adha a patrí spolu s Íd al-Fitr k najvýznamnejším sviatkom islamského roku, porovnateľné s kresťanskými Vianocami alebo židovskou chanukou.
Pre moslimov na celom svete je púť hlavnou udalosťou roka. Muslimovia sa bez ohľadu na národnosť, postavenie sa zhromažďujú na jednom mieste, aby sa vzájomne poznali a podporovali. Púť manifestuje jednotu islamu, lebo sa tu schádzajú a zoznamujú muslimovia z rôznych krajín a tím si uvedomujú duchovnú jednotu v chápaní islamu a jeho duchovného poslania. Preto v končiacom sa roku 2006 (1427H), želám všetkým ľuďom dobrej vôle viac ochoty k vzájomnému poznávaniu a pochopeniu a príjemné prežitie sviatočných chvíľ spojených s Chanukou, Vianocami alebo Hadždž.
