Návrh vládnych poslancov zo stránsa objavil akoby z nenazdajky a až príliš nápadne kopíruje vyššiespomenuté snahy a reflektuje súčasný nárast všeobecnej nevraživosti vočimultikulturalizmu na Slovensku.. S ľahkosťou sebe vlastnou, pre obe politickéstany, ktoré žiaľ v slovenskej politike reprezentujú najmä jednoduchéheslá, populizmus a na čele, ktorých stoja demagógovia (pred ktorýchzhubným pôsobením na demokraciu varoval už staroveký Aristoteles), tieto siahlido „nekonečne veľkého vreca“ ľudského strachu a xenofóbie. Neduhovspoločnosti, ktorým sa, od vekov, v našom geopolitickom prostredí darí.V rámci tohto sa vládna koalícia rozhodla zasiahnuť proti dnešnej benevolenciiudeľovania „štátneho súhlasu“ a chce v prípade registrácienáboženstva stanoviť jasné pravidlá. „Chceme predísť špekuláciám, pretožesme zaznamenali snahy recesistických skupín, ktoré sa takto pokúšali získaťpeniaze zo štátneho rozpočtu.“, argumentujú predkladatelia, prikladajúc ajpríklad návrhu Ateistickej cirkvi neveriacich. Zdá sa teda, že nebezpečenstvosvojvoľnej registrácie tu existuje a tak mu demokratickyzabránime...skrslo v hlavách poslaneckých...?!
Nosnou časťou novely, ktorá má„uchrániť“ Slovensko a jeho občanov od schvaľovacej svojvoľnosti je naprvý pohľad nepatrná zmena. Nahradenie slova za „magickým“ číslom 20 000,kde súčasných sympatizantov vymenili za veriacich. Akým spôsobom toposudzovatelia petície chcú zistiť ? Doposiaľ to ale nie je jasné občanom a obávamsa, že ani im. Možností sa naskytá niekoľko. Podľa brady (čo bezdomovci alebobežní bradáči), podľa šatky (a čo dedinské tetky v šatkách), podľaobriezky (avšak ako odlíšiť židov)...? Platnosť podpisu pod petíciou je síceľahko overiteľná (viď podpisová akcia DÚ pred voľbami v roku 1994,s ktorou majú predstavitelia ĽS-HZDS svoje skúsenosti), avšak príslušnosťk náboženstvu resp. doklad o tom, že podpísaný je naozaj veriacim, jenedokázateľná. A tak založená len na svojvôli úradníka posudzujúcehožiadosť. A tá je v našom štáte primárne v oblasti náboženskéhopluralizmu, výrazne negatívna. Novela zákona č. 308/1991 Zb. z dielnevládnych poslancov už aj tak najstriktnejší zákon o registrácií cirkvía náboženských spoločností platný v štátoch Európskej únie (v ČR jehranica registrácie len 300 členov) približuje právnym normám v krajínsúčasného cestovateľského záujmu predsedu vlády.
Napriek vyjadreniam poslancovpracujúcich na novele, že zákon nie je namierený voči konkrétnym náboženstvámči jeho sympatizantom, minulotýždňové slová jednej z hláv koaličného„trojhlavého draka“ hovoria za všetko: „S registráciou islamskej viery naúzemí Slovenskej republiky ako oficiálnej cirkvi takým systémom buch-buch, abudú nám tu pobehovať moslimovia v turbanoch, tak s tým SNS nesúhlasí.“ Preslovenských moslimov (na rozdiel od tých v Česku) je o tonepríjemnejšie, že podobne zmýšľajú aj predstavitelia opozície (najmäz radov KDH a ich blízkych týždenníkov resp. think-tankov). V tomtosmere stojí za zmienku, že v rámci geografického územia Slovenska bolislam v minulosti (od roku 1912) uznaný ako jedno z náboženstiev.A to v období bez proklamovanej plurality či demokracie, ako je to vSlovenskej republike.
