Je smutným paradoxom dnešnej doby, že napriek nárastu nezáujmu spoločnosti o praktickú politiku, čo charakterizuje čoraz nižšia volebná účasť, sa veci politické, resp. ideologické prenášajú na pôdu kultúrnych podujatí. Organizátori sa tým ani netaja. A politizáciu festivalu považujú za akési plus, či pridanú hodnotu vlastnej kultúrno-spoločenskej akcie. Neraz im v tom dopomáhajú aj ich kamaráti a politicko-ideologicky spriaznené duše, ktoré tak aspoň na jeden víkend zviditeľnia seba samých. Svoju pseudo-výnimočnosť...
V prípade slovenského kultúrneho leta sa tento fenomén najvýraznejšie prejavuje v kontexte hudobného festivalu Pohoda. A to aj navzdory tohtoročnej omnoho decentnejšej medializácii jeho ideologickej vyhranenosti. Kým v minuloročnom „predPohodovom“ čísle sa šéfredaktor a jeho zástupca spolu s organizátorom (kamarátom) zamýšľali nad tým, prečo je práve Pohoda jediným ostrovom „dokonalej pravicovej deviácie“ v mori nechutných ľavicových festivalov teraz sa, dúfam (keďže som nemal možnosť listovať v ostatnom čísle konzervatívneho časopisu), zamerali viac na prezentáciu programu podujatia. Aj keď aj v tomto smere nezabudli vyzdvihnúť svoju výnimočnosť. Ako?
Nuž, tento rok sa mediálna podpora festivalu, primárne zo strany .týždňa, obmedzila „len“ na povýšenie účasti jeho dvoch najznámejších postáv, stále bývalého kníhkupca Kušnierika a večne nespokojného kritika spoločenskej degradácie a novinára, ktorý rád diskutuje v spoločnosti rovnako zmýšľajúcich ľudí Š. Hríba, na úkor iných, podľa môjho skromného názoru omnoho významnejších účastníkov (V. Havel, B. Jobus a iní). V .týždni sa práve mená „Vedka“ a „Nevedka“ objavili na prvých miestach plagátu, ktorý v informoval o pripravovanom vrchole letnej kultúrnej pohody. Avšak nie v povýšení vlastnej výnimočnosti oných redaktorov spočíva moja opätovná kritika, festivalu, ktorý je nepochabne najpopulárnejším podujatím leta. Čo mi na tohtoročnej Pohody vadí je politizácia jej programu, ktorá je v kontexte tohoročného programu viditeľná primárne vo vymedzení tém diskusií.
Kým minulý rok festivalu, aspoň zo strany organizátorov, dominovalo vlastné ideologické vymedzenie, v súvislosti s inými, podobnými, ale „nášmu festivalu“ ani nie po členky siahajúcim podujatiam (napr. rakúsky Nova Rock, kde vystupujú rôzny „komunisti“, alebo Hodokvasu, kde nedovolia fotografovať dcére J.K. napriek tomu, že je VIP), tento raz sa organizátori diskusií, rozhodli prezentovať účastníkom festivalu, čo si majú myslieť o dvoch diametrálne odlišných problémoch či pseudo-problémoch spoločnosti. Na jednej strane je to globálne otepľovanie, ktoré všetci odborníci z oblasti klimatológie považujú za relevantnú hrozbu budúcnosti. Na druhej strane je to opätovné si pripomínanie „utrpenia“ Hedvigy M. Obe diskusie, už len tým, kto na nich vystúpi, poukazujú na fakt, že ich organizátorom nejde o hľadanie pravdy, ale o „politické školenie mužstva“, v tomto prípade mladých účastníkov festivalu, z ktorých nejeden má politiku, povedzme „na háku“. Tak ako sú prízemné argumenty čitateľov National Review a poslucháčov Václava Klausa ohľadom globálneho otepľovania, ktorý budú „masy“ učiť, čo si o tomto „mýte“ majú myslieť, tak sú neúprimné postoje k problematike rasových a etnických útokov na našich spoluobčanov a návštevníkov krajiny, ak sa moderátori diskusie upriamia, len na bulvárne medializovaný prípad a to ešte za priamej účasti advokáta a psychológa, ktorí budú prezentovať obdobné názory, aké k prípadu zaujíma .týždeň. V oboch prípadoch, akosi tradične, chýba názor druhej strany sporu. Zostáva len dúfať, že moderátor vyčlení priestor pre otázky a formulovanie názorov publika, keďže väčšina mladých, vo veku pravidelných účastníkov Pohody má výrazne odlišné názory, než sú tie, ktoré obľubujú neokonzervatívci Š. Hríba.
A tu sa naskytá otázka: Budú moderátor a jeho verný Sancho Panza skúmať, kto sa môže zúčastniť diskusií v stane? Alebo ako obvykle budú šíriť len svoju „pravdu“? Bo ak sa pozrieme na aktuálne preferencie (samozrejme aj tie môžu byť len vykonštruovanou fabuláciou štátneho úradu, akým ŠÚ SR bezpochyby je), ktoré podobne ako letné festivaly, na čas rozvírili pokojné vody leta, uvidíme, že práve v komunite 20+ ročných a v skupine tzv. prvovoličov je SMER-SD najpopulárnejším straníckym subjektom. A teda sympatizujú aj s jeho pohľadom na svet. To znamená, že aj drvivá väčšina mladých občanov Slovenska má na problém otepľovania či Hedvigy diametrálne odlišný názor než je ten, ktorý bude na Pohode prezentovať redakcia .týždňa. Z tohto dôvodu sa mi zdá každoročná snaha organizátora ako aj jeho priateľov a mediálnych partnerov neúprimnou voči účastníkom tohto podujatia a taktiež viac než nevhodnou v kontexte toho, čo by mal hudobný, resp. multimediálny festival priniesť. Osobne pochybujem, že s takou politizáciou festivalu sa Michal Kaščák stretol napríklad na ním preferovanom Glastonbury či neďalekom Szigete.
Tento článok som sa rozhodol napísať zo zištných dôvodov, keďže po témach Fico a sex je práve Pohoda najčítanejším artiklom vo sfére slovenského blogu. Dúfam, že to tak pochopia aj tí, ktorí nie sú nadaní schopnosťou porozumieť písanému textu. Prvenstvo Slovenska v tomto smere konštatovala aj Európska komisia. :o)
