Nejeden z nás si v čase samoty, alebo keď prežíva krátkodobý či dlhodobí pocit úzkosti, položí otázku: Prečo? Prečo som na svete? Čo je príčinou, dôvodom mojej existencie? Odkiaľ som prišiel a kam smerujem?, a neraz aj: Prečo ja? Prečo to a to nešťastie postihlo práve mňa?.. Avšak nie len moderná doba, plná zmien, núti človeka aspoň na chvíľu sa zastaviť a premýšľať o zmysle toho, čo nás obklopuje. Podobne tomu bolo aj pred tisícročiami, keď ľudstvo robilo len prvé kroky v objavovaní sveta.
„V jasnú a mesačnú noc v tmavej jaskyni Hira muž začal plakať. Ó Bože ukáž mi Svetlo. Povedz mi prečo som bol stvorený. Čo sa so mnou stane po smrti? Čo je zmyslom života, v ktorom ľudia vraždia a klamú? Ako to môžem zastaviť? Ó Bože ty si mojím jediným sprievodcom.“ (Sami Jusuf, The Cave of Hira)
K tým, ktorí sa nebáli pýtať, k tým, ktorí túžili poznať Pravdu, patril aj spomínaný mekkánsky kupec Muhammad. Človek, akokoľvek čestný a zbožný, však navzdory tomu bez väčšieho postavenia a patriaci do skupiny, dnes všeobecne označovanej, ako „mlčiaca väčšina“, skupiny, ktorá síce vnútorne nesúhlasí s bezprávím, však zo strachu a či z ostychu mlčí... Kupec Muhammad, podobne ako mnohí pred ním pátrajúc po odpovediach, sa uchyľoval k samote. Neraz ponorený v pochmúrnych myšlienkach, spytujúc si vlastnú bezmocnosť, prosil Boha o znamenie. Jeho útočiskom sa stala malá jaskyňa v horách poblíž Mekky, ktorej meno sa stalo navždy synonymom úspechu v onom pátraní. Tým miestom, kde v noci tisícky nocí bolo Prorokovi dopriate spoznať Pravdu a nájsť (vďaka Bohu) odvahu v zápase s nespravodlivosťou pozemského života, je jaskyňa Hira.
„V jasnú a požehnanú noc, Gabriel (Džibraíl) vstúpil do jaskyne Hira. V náručí zovrel proroka Muhammada, že ten si myslel, môžem umrieť. Čítaj, ó Muhammad čítaj. V mene tvojho Pána. Bohom si bol vybraný nad celé ľudské pokolenie, povznesený nad ním ako mesiac na oblohe.“ (Sami Jusuf, The Cave of Hira)
Tá noc je význačná z viacerých dôvodov. Po prvé, je to noc, počas ktorej sa z kupca Muhammada stal Bohom vybraný Prorok. Už sa nebál. Naopak bol plný bázne a odhodlania sa rozhodol zasvätiť zvyšok svojho života sprostredkovaniu Božej Pravdy a učeniu. Z negramotného kupca sa stal najskôr učiteľ a neskôr Bohom vyvolený vodca Jeho obce veriacich. Po druhé, je to noc, počas ktorej boli ľudstvu predstavené prvé verše Koránu, posledného Božieho posolstva. Tie verš zneli nasledovne:
„Prednášaj (čítaj) v mene Pána svojho, ktorý stvoril, človeka z kvapky priľnavej stvoril! Prednášaj, veď Pán tvoj je nadmieru štedrý, ten ktorý naučil perom, naučil človeka, čo ešte nepoznal.“(Korán 96:1-5)
Okrem toho sa v islamskej tradícií táto noc spája s kreovaním Koránu v jeho úplnej a nemennej podobe, ktorý dodnes zostal v tejto forme zachovaný a Muhammadovi bol prostredníctvom anjela Gabriela postupne zvestovaný, počas nasledovných dvadsiatich troch rokov. Po tretie, noc Rozhodnutia (lajlat al-qadr) je tak pre muslimov nocou vzniku Koránu (nie islamu, ako tvrdia nemuslimovia) a Muhammad je tak najmä Poslom, prostredníkom medzi Stvoriteľom a prijímateľom, ktorého môžeme, ale aj nemusíme nasledovať. O význame a dôležitosti noci Rozhodnutia sa mnohé dozvedáme aj zo samotného Koránu a v neposlednom rade aj z hadísov, v ktorých sa spomínajú aj spôsoby jej uctievania. V Koráne o nej Boh hovorí:
„V skutku sme ho zoslali v noci Rozhodnutia. Vieš ty vôbec, čo je to noc Rozhodnutia? Noc rozhodnutia viac než tisíc mesiacov je lepšia, v nej s dovelením Pána svojho anjeli a duch zostupujú kvôli každému zjaveniu. A až do východu ranných zor je mier v nej.“
(Korán 97:1-5)
Z hadísov sa o jej prínose pre veriacich dozvedáme, že Prorok hovorieval „Ktokoľvek strávi Noc Rozhodnutia v jej uctievaní s čistým motívom viery a oddanosti tomu budú hriechy minulosti odpustené.“ (al-Bucharí a Muslim) A tak nejeden muslim v ostatných desiatich dňoch ramadánu s úprimnou vierou hľadá tú zvláštnu noc dúfajúc, že Boh je odpúšťajúci, rád odpúšťa a tak aj nám odpustí naše hriechy.
