Na základe všeobecne zaužívaných stereotypov sa na islam nazerá ako na náboženstvo rigorózne mužské, v ktorom ženy hrajú len druhoradú, ak vôbec nejakú rolu. Opak je pravdou a potvrdzujú to nie len výroky proroka Muhammada (pokoj a mier s ním), ale o rovnoprávnosti mužov a žien sa môžeme dočítať aj v samotnom Koráne. Rovnoprávnosť sa zhodne prejavuje tak v prípade odmien za dobré skutky, ako aj v prípadných trestoch za hriechy, ktorých sa muž či žena dopustí počas života. Toto však nie je jediné nedorozumenie, prameniace z povrchnej znalosti islamu, ktoré je rozšírené medzi nemuslimami, ale žiaľ, neraz aj medzi muslimami, ktorí radi prejavujú zhubnú dominanciu „silnejšieho pohlavia“.
Hľa, v predvečer sviatku Dňa matiek, ktorý sa pravidelne oslavuje v druhú májovú nedeľu, niekoľko koránskych veršov a príkladov sunny Proroka Muhammada, prezentujúcich postavenie matky v islame. Ženy a matky sú najvýznamnejšie osoby islamu. Im patrí najvyššia úcta, ktorú im prejavoval už Prorok, a ktorého by v tomto mal nasledovať každý muslim či muslimka. Veď samotný Muhammad o matkách raz povedal, „že Raj spočíva pod nohami matiek.“
Obdobne sa o výnimočnom postavení matky v rodine, v súvislosti s prejavovaním úcty a oddanosti v rámci rodinných vzťahov dozvedáme z hadísov proroka Muhammada, ktoré tvoria základ sunny (aplikácie islamských zákonných pravidiel do praxe). Tu je príklad jedného z nich:
„Abú Hurajra spomínal, že jeden muž sa spýtal: „Posol Alláh, kto si najviac zasluhuje moju opateru?“ „Tvoja matka“, odvetil Prorok (mier s ním). „A kto potom“, opätovne sa spýtal ten muž. „Tvoja matka“, odvetil. „A kto potom“, opätovne sa spýtal muž. „Tvoja matka“, povedal Prorok. „A kto potom“, pýtal sa muž. „Tvoj otec“, odvetil Prorok (pokoj a mier s ním)“
Z uvedeného hadísu (Muhammadovho výroku) zreteľne vidieť, že zo všetkých ľudí, ktorí sú na svete si najväčšiu úctu zasluhuje žena/matka. Táto pocta pramení predovšetkým z faktu, že ženy majú od Boha danú možnosť privádzať na svet ďalšie generácie a sú v prvých dňoch, mesiacoch a rokoch tým najdôležitejším, čo dieťa pre svoj rast a rozvoj potrebuje. Na druhej strane sú ženy/matky oproti mužom slabšie, a preto potrebujú ich ochranu a pomocnú ruku v časoch ohrozenia, ale aj v bežnom živote. Podľa niektorých učencov sa žena/matka v uvedenom hadíse spomína tri krát aj z toho dôvodu, že v čase „príchodu“ dieťaťa prežíva útrapy v troch nasledujúcich fázach: počas tehotenstva, v čase pôrodu a nakoniec v období kojenia.
V Koráne sa o tom dozvedáme nasledovné:
„A uložili sme človeku láskavosť k rodičom jeho – lebo nosila ho matka jeho so samými starosťami a odstavila ho po dvoch rokoch – hovoriac: „Buď vďačný Mne (Bohu) i rodičom svojim, bo u Mňa (Boha) je cieľ konečný““ (Korán 31:14)
Alebo:
„Uložili sme človeku láskavosť voči rodičom jeho; matka jeho ho v strastiach nosila a v strastiach ho porodila a jeho nosenie a kojenie trvalo tridsať mesiacov. A keď dosiahol dospelosti svojej a dosiahol vek štyridsiatich rokov, zvolal: „Pán môj, vnukni mi, aby som bol vďačný za dobrodenie Tvoje, ktorým si zahrnul mňa i rodičov mojich! Nech konám skutky zbožné, ktorých nájdeš zaľúbenie, a učiň pre mňa dobrým potomstvo moje. Kajúcne sa k Tebe obraciam a som jedným z tých, ktorí do vôle Tvojej sú odovzdaní.““ (Korán 46:15)
Okrem uvedeného má muslimská matka podľa Prorokovej tradície právo na, povedali by sme, „extra porciu“ lásky zo strany svojich detí. Podľa dostupných hadísov sa v tomto smere hovorí, že matka má právo na ¾ lásky svojho syna či dcéry a otcovi prináleží len jedna štvrtina. Obdobne je to aj s už spomínanou ochranou tak pred násilím, ale v neposlednom rade aj pred ekonomických alebo sociálnym nedostatkom. Tak ako je otec, resp. syn povinný si vážiť manželku/matku, je rovnako povinný sa strať aj o jej bezpečnosť voči vonkajšiemu ohrozeniu, brániť ju pred domácim násilím a urobiť všetko, čo je v jeho schopnostiach, aby zabránil chudobe a úpadku celej rodiny, ktorú reprezentuje predovšetkým matka.
V Koráne je zaznamenané:
„Matky koja deti svoje plné dva roky, a to je pre toho, kto chce, aby bolo dovŕšené kojenie. Na otcovi dieťaťa spočíva výživa aj obliekanie matiek, podľa zvyklosti uznanej. A nie je nikomu uložené nad možnosti jeho; nech matka žiadna nie je ukrátená kvôli dieťaťu svojmu a nech nie je otec žiadny ukrátený kvôli dieťaťu svojmu.“ (Korán 2:233)
Vo svojej knihe Zaostřeno na islám uvádza Abdalati Hammudah nasledovné, „postavenie ženy v islame je neobvykle vysoké a realisticky vhodné pre jej povahu. Jej práva a povinnosti sú rovnaké ako práva muža, čo však neznamená, že sú totožné. Ak je v niektorých prípadoch o niečo ochudobnená, získava v iných smeroch úplnú náhradu.“ A touto náhradou je predovšetkým dar, byť matkou. Matkou, ktorá si zasluhuje nekonečnú lásku a rešpekt. A to nie len zajtra, ale každý deň. Hocktorý z nás by si mal byť vedomí, že nie len tá naša mama je matkou, ale onú úctu si zasluhujú všetky ženy.
