K už zabehnutým a často sa opakujúcim „omylom“ autorov krížoviek a slovných hlavolamov patrí oblasť náboženstva a v tomto smere špecificky islamu. O to zarážajúcejšie je to, že sa to objavuje v prípade otázok založených na hľadaní odpovedí a cibrení si slovnej zásoby resp. oživovaní, trápení mozgových buniek pamäti. Ak opomeniem pátranie po často až neexistujúcich alebo aspoň dobre utajených Muhammadových spoločníkov k „najobľúbenejšiemu“ omylu patrí používanie otázky: mohamedánsky Boh (na štyri). Otázka, ktorá na prvý pohľad nie ťažká. A aspoň pre mňa a predpokladám, že aj pre väčšinu lúštiteľov ľahšie zodpovedateľná než napríklad: octový aldehyd (na šesť). Počiatočnú úľavu, ktorú podobná otázka spôsobí, keďže si nevyžaduje námahu, najmä ak sa k lúšteniu človek podujme pred šiestou hodinou rannou, je však v mžiku nahradená nepríjemným sklamaním. Sklamaním spôsobeným faktom, že napriek úprimnej snahe a to nie len zo strany moslimskej komunity, ale aj odborníkov z oblasti religionistiky a príbuzných vedeckých odborov, sa stále akosi nedarí z povedomia ľudí a ich slovnej zásoby vytesniť toto v podstate hanlivé pomenovanie vyznávačov jediného Boha. Stúpencov islamu – moslimov /muslimov.
Ako už bolo nespočetne krát povedané či napísané označenie muslimov za mohamedánov je viac ako nepresné a v očiach označujúcich či takto označovaných vyvoláva rôzne, ale zväčša negatívne emócie. Sarkazmus, možno výsmech na jednej strane, ale predovšetkým hnev. A to z dôvodu, že mohamedán/mohamedánsky (slovo, ktoré ani word neoznačuje ako chybu) evokuje domnienku, že muslimovia sú tí, ktorí veria, že Muhammad (Mohamed) je bohom. Azda v podobnom duchu, ako kresťania veria, že Ježiš je Synom a zároveň Bohom. Takto boli stúpenci islamu vnímaní celé stáročia a to primárne zo strany kresťanskej Európy. K tomu sa občas pridali pomenovania ako pohania, či neznabohovia, ako som si mal možnosť prečítať si nedávno jednom „odbornom“ texte.
Dôvodom vyššie uvedeného „hnevu“ zo strany muslimov je predovšetkým fakt, že muslimovia majú Bohom zakázané pridružovať. Presnejšie za najväčší hriech je považované akékoľvek fyzické či psychické konanie, ktoré by smerovalo k povýšeniu kohokoľvek či čohokoľvek na úroveň Jediného Boha (Allah). Islam je postavený na viere v Boha, v Jediného, ktorý nemal, nemá a nebude mať spoločníkov. Akékoľvek spájania s kýmkoľvek prorokom, džinom, anjelom alebo inou transcendentálnou entitou je neprípustné.
„Prednášaj: On je Boh jedinečný, Boh sám o sebe večný. Neplodil a nebol splodený a niet nikoho, kto je mu rovným.“
(Korán 112:1-4)
Prirovnávanie Muhammada k Ježišovi, ktoré používanie označenia mohamedán tak vnáša do vzájomných vzťahov moslimskej minority a kresťanskej majority nepríjemné negatíva. O to viac zarážajúcejšie vyznieva to, že sa vyššie uvedené označenie používa nie len na pôde „krížovkárskej obce“. Jazyk sa občas (s úmyslom a či náhodou) pošmykne aj tam, kde by to bolo najmenej pravdepodobné. Toto nemilé „faux pas“ sa stáva aj predstaviteľom katolíckej (a nie len tej) cirkvi a to či už počas kázne v kostoloch a chrámoch alebo počas prednášok a rôznych workshopov s mladými ľuďmi. Napríklad počas ostatného mládežníckeho podujatia Lumen 2007 v Trnave. Pre niekoho to na prvý pohľad bude jav zanedbateľný a problém „nezmyselný“ a podobný „hystérii“, ktorá nasledovala po zverejnení urážlivých karikatúr Muhammadových. Avšak naopak. Práve na prvý pohľad zanedbateľné a malicherné skutočnosti, drobné ľudské nepochopenia sú často zdrojom konfliktov, ktoré vedú k nezmyselnej seba deštrukcii... Skúsme sa ich vyvarovať aspoň tým, že budeme viac vzájomne poznávať a menej urážať.
